Polana a Rudohorie

O dva týždne Letecká stovka, bolo by vhodné začať aj trénovať... Tak mi celkom vhod padlo to počasie podľa Murphyho zákonov, že celý pracovný týždeň pekne a na víkend sa to už koľký raz popsulo? Na horách víchor, dovlnil sa k nám studený front, zima sa dočasne vracala, od severozápadu. Takže plán bol ukryť sa na juh, chránený od severu kopcami, a pohybovať sa tak, aby ma vietor tlačil do chrbta. Voľba preto padla na trasu zo Sliača do Detvy, pekne po značkách a chotárnych cestách, s početnými výhľadmi, pestrou krajinou podhoria Poľany, pomedzi

...ale aj pod Vartovkou, Turíčkou a Starou kopou, žeby sa Urpínove susedky neurazili. Len na vzdialenejší Kozlinec už neostalo času. Behával som tade často, ale vždy len tak intuitívne, využívajúc znalosť terénu. Tak som si tentokrát povedal, že to skúsim ako neznalý turista a budem sa snažiť orientovať podľa značiek. Najmä tých miestnych (na mape čiarkovaných), ktoré voľakedy vyznačili Mestské lesy Banská Bystrica – či sa zorientujem. Lebo vieme, ako niekedy miestne značky vyzerajú. Prehľadná mapa visí na ich stránke, len je trochu náročnejšie

Názov preto taký podobný staršiemu článku ( TU alebo odkaz dole), lebo zostava sa nazbierala úplne rovnaká ako takto pred dvoma rokmi na pobehu okolo Nitrianskeho Pravna. Aj dátum skoro sadol, tri týždne hore dole, to je nič. A možno ešte niečo dáme aj neskôr... Zámer bol vraj tentokrát nejako sa prehupnúť cez Kľak do Rajeckej doliny a nazad, ale hore nasnežilo a keď už aj prestalo, mraky viseli odporne nízko. Tak huspeninový pes dostal dôveru a naklikal niečo v Štiavnických vrchoch, že tam je pekne, aj keď je škaredo. A keď to tam vraj trochu pozná...

Dni sa síce v polovici novembra poriadne rýchlo skracujú, ale tento rok našťastie vyšlo krásne, slnečné počasie, a aj nočné hmly sa cez deň rýchlo rozplývali. Teda aspoň niekde - Banská Bystrica a okolie mali tiež to šťastie. Takže je tu jeden tip , ako si dať intenzívne a nie dlho do tela (a do pedálov). Teda dva tipy. Lebo na podhorí (alebo skôr tesne pod hrebeňom) Kremnických vrchov ležia dve spomínané dedinky a do každej vedie krajinársky pekné a asfaltovo kvalitné, ale aj poriadne výživné stúpanie. Obe stúpania sa rozbiehajú z jedného miesta

Po upršanom septembri začala jeseň konečne ukazovať svoju prívetivejšiu, a už aj farebnejšiu podobu. Na hore vysokej ale stále fičák – severák a hustý mrak, tak bolo treba nižšie polohy opáčiť. A aj skúsiť, ako sú na tom nohy týždeň po preflákanej Rusínskej stovke. Takže nedeľa (v Košiciach maratónska), noc po dažďovom fronte - pod nohami to bude síce určite ešte čvachtať, ale zase väčšinou to bude po lúkach, operiem boty, nevyhodia ma potom z vlaku... Tak som si pomyslel, lebo som si takéto vymyslel: kolečko v Bystrickej vrchovine so štarto

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Na výročie SNP sa dusné a horúce počasie odporúčalo konečne „do preč“ a nastalo teplotne príjemné, aj keď podmračené ráno, zato s perspektívou vyjasňovania. Tak som tiež povstal a ušiel som do hôr, ako kedysi partizáni. Symbolicky vlakom do Skleného na juhu Turca - tam a v okolí je povstalecká história stále živá a jej tamojšia najznámejšia udalosť bola dokonca dlho zamlčiavaná, lebo nepasovala do ideologického profilu SNP. Ale teraz to bolo o inom: konečne po dlhšom čase na horskom bajku, lebo v horúčavách ma ťahá viac na asfalt. Vymysl

V podstate to bol taký vetroplachovský redakčný pojazd/pokec po lesných cestách na rozhraní Nízkych Tatier, Stolických vrchov a Slovenského raja. Veď čo už robiť, keď sa dvaja podobne postihnutí aspoň raz za dlhý čas stretnú, a ešte aj tretí sa tam niekde naháňa na mtb-maratóne (report z pohľadu pretekára je na MTBIKERi ). To jednoducho bolo treba skoordinovať a po jazde aspoň na chvíľu (tri kofoly, dve hodiny? hehehe) povymieňať dojmy. Ešte aj počasie hralo do kariet: nie júnovo horúce, zrána zamračené, príjemné. Aj pár kvapiek na nás spadlo, a

Prečo takýto názov? Lebo kilometricky to malo byť zhruba rovnaké ako najslávnejšia jarná klasika a tie najhoršie cesty mali byť tiež najmä v druhej polovici. Aj počasie zvykne túto klasiku komplikovať. Tým ale podobnosť končí a začína symbolika - mal to byť skôr výlet ako preteky. Ale radšej som si trochu zapretekal sám so sebou už od začiatku, aby som došiel za vidna a pred ohlasovaným podvečerným dažďom. Ukázalo sa to ako dobrá voľba, aj vďaka hlúposti organizátorov Rallye Tatry. Ale o tom neskôr. Vrútky – BB – BR – Telgárt – Dedinky �

 Nádherná, slnečná májová nedeľa, nie príliš horúca ani veterná - počasie ako stvorené na „trochu dlhšie“ pojazdenie a konečne aj pre založenie základu pre imidžové cyklistické pásiky na rukách a nohách. A nech to má štýl a nech aj bulvár dostane čo potrebuje, vyberám si cieľ, ktorý sa bude v názve dobre vynímať. Aj tak vraj väčšina ľudí ten článok ani neotvorí a budú dávať páčiky len za ten názov :-))) Trasa naštudovaná, ale rána sú ešte chladné, neponáhľam sa a vyrážam o desiatej. Takmer presne, nech sa to dobre počít

Po besnom pracovnom týždni a navyše po pracovnej sobote (samozrejme zadarmo) sa mi sviatok práce vôbec nechcelo oslavovať prácou. A že vyšlo počasie také akurát suché a príjemne jarné, konečne som sa dostal na dlhší čas na bajk. Takže prácu hlavou nahradila aspoň na nejakých päť hodín práca nohami – hurá!  Len nech si zvykajú a s nimi ramená, zadok, kríže... Čakajú ma výzvy ultracyklističné túto sezónu! Už dlho som sníval o tom, že si prejdem sedlo Príslopy pod Poľanou na cesťáku, lebo asfalty z oboch strán tam vedú takmer exkluzívne a�

Nooo: o pár dní je tu Lazovka, treba začať trénovať... Alebo aspoň zistiť, na ktorom asi kiláku ma tam odrovná. Takže som zvolil okruh od vlaku ku vlaku (trejntutrejn, aby všetci rozumeli) s viacerými možnosťami úpravy trasy – hlavne jej skrátenia, samozrejme :-) Keby nohy nedávali ani tých necelých 40 km. Krajinka je to pestrá, nuda nehrozí: hospodárske lesy sa striedajú s lúkami a chodníky s cestami. Žiadny komplikovaný terén väčšinou, len pár technickejších (rozumej hrboľatejších a prudších) úsekov na zmenu pohybového stereotypu. V podstate

Toto dnes bude taká vlastivedno-bežecká turistika. Že divná kombinácia? Nooo, keď bolo sivo, škaredo, na horách dupľom hnusné počasie (aj keď Tatrancom sa just vyčasilo) a jesenné farbičky už zotrel neskorý november, ťahalo ma to uchýliť sa do nižších polôh, nie až tak navštevovaných a v lete príliš teplých. Veľa pekných miest sa dá poobzerať v Timravinom kraji, v srdci sopečného pohoria Ostrôžky. Len sú od seba často vzdialené na pešie presuny. Ale jemným hopsoklusom sa to dá - zvlášť keď pod nohami dominujú mäkkým lístím vystlané le

Dedinka len kúsok na východ od Zvolena, kde akoby sa zastavil čas. Pretože od r. 1954 existujú plány na vybudovanie priehrady, ktorá ju mala zatopiť. Štát preto ľudí už dávno vysťahoval a v dedine zakázal novú výstavbu aj opravy domov. Od r.1993 tu ale pôsobí rovnomenné, veľmi aktívne občianske združenie (https://www.slatinka.sk), ktoré bráni tomuto zombíkovi opäť vyliezť z hrobu, no najmä chráni nevšedné prírodné a estetické hodnoty povodia riečky Slatina, vzdeláva ľudí a ukazuje im, že nie technokratický boj proti prírode, ale jej rešpektova

Jesenná stovkárska sezóna sa blíži, treba začať trénovať :-) Zároveň sa mi páčia ultrapobehy, ktoré okrem naháňania kilometrov a výškových metrov majú aj nejakú myšlienku. A toto je myslím presne ten prípad. Keď už máme na Slovensku okrem toho nášho „štátneho“ aj jeden z vari 40 stredov Európy, prečo neskúsiť prepojiť ich a nezistiť, aká je ich vzájomná vzdialenosť? Celé to nakoniec vydalo na nejakých 80 km, ale to nie je až také podstatné. Hlavné je to, že je to pekná trasa a dala sa zvládnuť od prvého ranného vlaku k poslednému