Rodinné mtb za Banskou Bystricou

CUBE AMS 100 mi slúži verne a spoľahlivo už ôsmu sezónu, a teraz si kolegyňa kúpila jeho mladšieho a konštrukčne jednoduchšieho bračeka. Preto bolo treba príbuzných zozámiť, dobre prevetrať, nováčika poriadne otestovať, možno niečo priamo v teréne na ňom nastaviť a tak. Voľba padla na bajkpozitívne a nie veľmi technicky zložité cesty na východ od Banskej Bystrice. Doslova cykloturistický raj je v tej Bystrickej vrchovine (a nielen tam). Nooooo a šíria sa zvesti o novej cyklotrase zo Šalkovej smerom hore na Poniky, cez Vlčinec. Vraj by už mala byť, tak sme udreli tým smerom. Vznikol z toho asi 50 km dlhý okruh (1200 výškových), na 100% zjazdný. Tlačenie len výnimočne, lebo sme išli na pohodu, s viacerými pauzami. Kto sa "kusne", vyjde všetko v sedle. GPX sa dá stiahnuť hore:

Z BB - city teda začiatok klasicky popri Hrone do Šalkovej, a tam na jej západnom konci hneď doprava, na nový asfalt medzi prvé domy. Zatiaľ bez značenia, ale hneď poriadne výživne hore brehom. Asfalt už položený, aj ovcami impregnovaný, chlapi akurát makali na dorábkach – kládli odvodňovacie rigoly po bokoch a obsýpali krajnice. Najskôr strmší les, potom miernejšie lúky – cesta tu inak vždy bola, len či musí byť teraz asfaltová? Každopádne iba úzka, špeciálne pre cyklotrasu.

Po napojení na cestu smerom na Poniky sme po nej ešte kus vystúpali a následne jemne sklesali na okraj lúk nad Ponikami. Po pauzičke pri „srdcolavičke“ s výhľadom na Vepor a podhorie Poľany sme sa začali prehojdávať cez pasienky ponad ponické "jéerdé", po miestnej cyklotrase.

Jednoznačná lúčna cesta he to, hore – dole na striedačku. Hneď na začiatku sme znervóznili stádočko pasúcich sa bizónov :-) Inak veľmi pekná krajina naokolo, len aj napriek chladnejšej epizóde po studenom fronte a napreik silnému vetru bolo múch ako múúúúúch - asi milión si ich na nás sadalo a verne nás sprevádzali až do prvého dlhšieho zjazdu.

Od križovatky Čičeredno (fotka tu hore) pevnejšie translúčne cesty so starým asfaltom aj šotolinou, krásna drevenica v sade pri ceste, stále ďaleké rozhľady a pred nami zjazdík do krasovej dolinky Pôlč. Aj so závrtmi na jej plochom dne. A ako sme sa natočili viac na sever, aj panorámy Nízkych Tatier a Starohorských vrchov nám vbehli do zorného poľa:

Dole v Pôlči kvôli ťažbe dreva na ceste trochu bordelu, ale nič strašné. Len pozor na papeky, ktoré radi skáču do kolies. Potom prudko doprava, ešte malý brdok cez horizont do Suchej Driekyne a švihom dole po makadame. Výhľady sa uzavreli s vjazdom do lesa:

Otvorili sa znovu až dole v ústí Driekyne pri známej skalnej ihle, a potom za Hronom. Len problém prejsť cez cestu do Ľupče, taká doprava! Zhodli sme sa, že si zaslúžime, tak pauza na jednu chladenú, čapovanú priamo na námestí - v Mníchovom dvore sa príjemne sedí a bicyklom visí:

Natankovaní kofolovou energiou, davaaaaj smerom na Priechod. Z mestečka von popri fabrike, za ktorou sa krčí známy Ľupčiansky skalný hríb (na fotke tam vzadu nesmelo trčí), ale najmä je tu tiež príjemná cesta po pekných lúkach a lesoch. Sú tu dva varianty - vzali sme ten nižší, viac lesom, na horný koniec Priechodu. Po oficiálnej, žltej cyklotrase.

Lebo zámer bol pokračovať kúsok po asfaltke smerom na Baláže a odbočkou doľava cez dolinku Brvnište sa prepracovať ku vlekom na Čachove. Asfalt pohodlný, spodok Brvnišťa potom tiež, ale na strmej a nie moc prejazdenej lúčnej ceste pod horizontom došlo trochu aj na to tlačenie. Ale však nie sme na pretekoch, že? A sú tam pekné spätné pohľady smerom ku Podkoniciam:

Nasledoval rýchly a pohodlný zošup po lesnej ceste a dlhší výšľap okolo chát a vlekov, pekne hore Selčianskou dolinou. Cestou sú zo dve možnosti dotankovať z prameňa a vodojemu, stúpanie je plynulé a v tieni, pohodkáááá až po odbočku - z dna doliny doľava, v podstate do protismeru. Potom cesta ešte chvíľu hrboľato stúpa, ale rýchlo sa preklopí a jemne klesá k Fuggerovmu dvoru.

Od horného konca vleku sme vošli do veeeeľmi príjemného finále, lebo už sme prevažne klesali po mäkkých lúkach až do Bystrice. Isteže - aj dve strmšie a hrboľatejšie serpentínky sú cestou na spestrenie, ale za nami Panský a Selčiansky diel, pred nami panoráma mesta a jeho horskej obruby, na horizonte Poľana. Okolo pasienky, lúky a solitéry starých stromov.

Dole v podhorí: ponad Nemce, poza Sásovú, stále po lúkach. Ešte okolo Bánoša (najprv lúky, potom asfalt), a už len najkratšou cestou na Cipiripi zmrzku na Sídlisku, výbornú a bez státia v rade ako na námestí. Ešte naposledy zapracovali imbusáky a išlo sa domov, dobre bolo. Nech Cubo slúži aspoň tak dlho, ako ten môj!

Rišo Pouš