Kľačianska Magura - „povinná“ prechádzka a bikeaktual

                   Kľačianska Magura a hlavne chata pod ňou je pre turčanov známa ako cesta do roboty, pre turistov je to výborný nástup na hrebeňovku Krivánskej Malej Fatry. Boro Tomis ju na Hikingu spropagoval aj zvyšku národa, tak čo ešte o nej? Jar už zúri druhý týždeň, zima toho roku ani poriadne nebola a chodník je celý na južnom svahu – už sa dá aj v teniskách. Na víkend sa samozrejme musí počasie zopsuť, v sobotu ráno prší. Ale pred obedom slnko vylieza zo sivoty, aj choré telo ožíva, mrle ho doma žerú, čo robiť? Tak aspoň na tú Maguru...

Bodaj by sem nechodili toľké davy, keď značka začína na konečnej dvadsaťsedmičky (pre tých, čo tam ešte neboli). Podľa tabule 2:20, ale flákavou chôdzou aj s fotením som hore na chate za hodinku a pol. Komu sa to zdá rýchle, pozor! Víťaz behu do vrchu to zvykne dať pod 30 minút a traťový rekord Mira Vanka je 24:09 (4km, 720m prevýšenia), aj keď z mostíka na hornom konci dediny. Otočka autobusu je o kilák ďalej a o 30m nižšie na spodnom konci. Ale neznalý nemá šancu zablúdiť – od zastávky po zelenej „direkt“ hore. Vyrážam aj ja – krížom cez dedinu ma sprevádza miestny rozhlas („...jesééň už hľadííí do dverííí...“) – a po pesničke oznam o vítaní jari v kulturáku :-) Na lúke pod lesom je mokro aj keď je všade sucho, v lese trochu tiež, ale po snehu ani stopy. Ráno bolo hnusne, tipujem že oproti nestretnem veľa ľudí, a veru s prvým sa míňam až po pol hodine. Že to ale bude biker, to som nečakal. Žeby sa už dalo po zvážnici až hore? Asi to zajtra skúsim.

Poďme nazad na chodník – kto tu ešte nebol, už v Kľačanoch zistí, že svah sa stále viac dvíha priamo po spádnici, len jedna krátka rovinka je pred záverečným výšvihom. Ten sa dá obísť pohodlnejšími serpentínami lesom (tieň je vhod hlavne v lete). Potom už len kúsok po „skororovinke“ (tu sa mi už šmýka na firnovej kaši a blate) a spoza lesa sa vynára chata. To už dlhšie stretávam známe domorodé tváre a štamgastov, vracajúcich sa z povinnej „poobednej prechádzky“.

Z terasy pri chate je celý Turiec ako na dlani, veď reflektor na chate vidieť v noci až spoza Turčianskych Teplíc. Dlho sa nezdržiavam a o necelých 50 minút už sedím dolu na zastávke. Neponáhľal som sa síce (aj keď tabuľa pri chate káže 1:55), no sem-tam som pustil nohy, nech si pobehnú. Zato som ešte nabral bahniatok, veď ide Veľká Noc. Vtedy sem ale radšej nechoďte, ak nemáte radi tlačenicu.

P.S. Na druhý deň sa na bajku ozaj dalo vyjsť až na chatu. Podľa predpokladu len mierne klesanie do sedla Príslop bolo sčasti pod snehom, ten sa ale neboril a dalo sa aj v koľajach. Posledných pár stoviek metrov pod chatou ľad, ale prikrytý lístím, ani tam nebolo treba tlačiť. Pri zjazde po zelenej pozor – na serpentínach je pod lístím tiež ešte ľad.

Rišo Pouš