Dve dediny, dve chaty, dva kopce, dva hrady

Normálne povedané: prechádzka z Nezbudskej Lúčky na strane žilinskej do Turčianskych Kľačian na strane turčianskej cez Suchý a Kľačiansku Maguru, teda cez západnú časť hrebeňa Krivánskej Fatry. V ceste stojí starý a nový strečniansky hrad, chata pod Suchým na žilinskej a chata pod Magurou na turčianskej strane. Prechádzka typu „dlho, strmo hore, tak isto aj dole“. Zaberie približne 7-8 hodín. So zastavovaním kvôli kochaniu sa častými panoramatickými výhľadmi aj viac, s utekaním pred búrkou určite aj menej :-)

Na začiatok hrad Strečno, ale len po pravej ruke za Váhom, takže v celej paráde. Poľná cesta z dediny sa točí popri štreke na juhovýchod, hrad mizne vzadu, hluk z cesty verne ostáva, a to ešte dlho. Už aby bol ten tunel! Pod ústím Hradskej doliny býva ráno medveďno, tak popod les treba opatrne a kto sa bojí, ide malou okľukou po ceste. V doline: dole v ústí malé táborisko a skratka na hrad, vyššie nejaký blázon stavia chatu veľkosti paneláku, inak pohoda.

O chvíľu treba ale dať zbohom ceste a stočiť doprava na Starý hrad (Varín). Ten nie je oveľa starší od strečnianskeho (nového) a opustený bol dokonca neskôr. Najlepšie na hrade sú zvyšky okien - každé iného tvaru, s dobrými výhľadmi dolu na Domašínsky meander. Odtiaľto je legenda o Margite a Besnej - prvých basejumperkách na Slovensku. Baby museli mať tuhý korienok, lebo po skoku ešte kraulovali dobrý kilometer proti prúdu, kým definitívne skameneli.

Z hradu nasleduje monotónne a prudké stúpanie po zalesnenom hrebeni. V dolnej časti je ešte spestrené dvoma vyhliadkami - nazad na Starhrad a na protiľahlý Domašín aj s meandrom Váhu. Keď sa svah konečne položí, chodník vybehne na zvážnicu a o nejakých 20 minút sa objaví chata pod Suchým. Na Suchý je to ale ešte výživná hodinka a pol - najprv po zjazdovke (sklon asi ako Hahnenkamm, len je to kratšie). Potom miernejšie po pekných vrcholových lúkach a lesíkoch, okolo „horského kostola“ a sranda zas raz končí pri smerovníku Príslop pod Suchým, kde sa treba rozhodnúť.

Slabšie povahy myknú doprava do traverzu Suchého, alebo doľava, do sedla Vráta (žlté značky). Lebo červená sa štverá hore tak, že aj ruky treba zapájať. Takú polhodinku - potom prichádza odmena na vrcholovej plošinke s trojvrším, dvojkrížom a jednozástavou. Výhľady exkluzívne, 360-stupňové, najlepšie pózuje Malý Kriváň na východe.

Nasleduje zostup - exkluzívne strmý, tak na 20 minút, do sedla pod Suchým. Odtiaľ ešte pár hupáčikov riedkym vrcholovým lesom a mierny pokles pralesom k ďalšej chate, pod Kľačianskou Magurou. Tak na hodinku. Na chate treba nechať kolená oddýchnuť, popiť nejaké výživové doplnky, lebo nasleduje to najnajnaj, čo majú na konci túry všetci radi - strmé, nekonečné, ale najmä nekonečne nekonečné klesanie v ústrety Turčianskej kotline. A chodník je tu frekventovaný, takže za mokra sa šmýka na blate, za sucha na prachu.

Tip pre cezpoľných, ako to zokruhovať: z Kľačian (koniec zelenej TZT) ide na stanicu do Vrútok MHD a odtiaľ do Nezbudskej Lúčky osobák. Často, dá sa. Inak je to lepšie ísť opačne, aby bolo slnko do chrbta. Šťastnú cestu a veľa medveďov!

Rišo Pouš