Čiernou dolinou k Harmaneckej jaskyni

Čiže v podstate od parkoviska pod jaskyňou, no nie priamo hore serpentínkami, ale poriadnou okľukou. Zato peknou. Alebo ak niekto chce, od horárne v Hornom Harmanci, priamo spod železničnej zastávky Harmanec – jaskyňa, ani nie 500 m od spomenutého parkoviska. Tam totiž Čierna dolina začína. Teda vlastne ústi do doliny Harmaneckej – peknou, len pár rokov starou, úzkou asfaltkou. Len už ten nový asfalt poznačila ťažba dreva. To keby sa chcel nejaký žiletkár cestou na Šturec schladiť. Inak na mtb (no, stačil by gravel) sa tade dá pohodlne dostať cez Štefánku na Kordíky.

Cesta dolinou stúpa pohodlne, najskôr popri úpravni vody Čierno – je tu jeden z výdatných zdrojov Pohronského skupinového vodovodu. Potom cez krásnu, malú tiesňavu, ale skaliek a braliek je aj inak popri ceste na svahoch hojne.

Vyššie, pri jedinej výraznejšej odbočke z doliny doprava, je dokonca turistický prístrešok, aj keď dolinou nejde značka. O kus vyššie zase veľká lúka s „poľovníckou infraštruktúrou“ (posed, krmelec a iné zhovadilosti), a to už sa cesta začína dvíhať z dna doliny do strmého svahu jej záveru.

Pár serpentín, z jednej je krátka odbočka doprava k novej chatke v oplotenom areáli. Podľa insitnej (alebo infantilnej?) umeleckej výzdoby asi tiež jágri. Chatka je ale pre orientáciu dôležitá. Priamo nad ňou, za poslednou serpentínou, asfaltka totiž pokračuje už priamo na severozápad popod hrebeň, lenže treba ísť doľava, po výraznej, spevnenej lesnej ceste, ktorá asi po 500 m (za prvou zákrutou) križuje modrú značku.

Štefanka je ešte pár metrov ďalej, ale tam netreba ísť, je to len križovatka zvážnic (aj keď geomorfologicky je to zaujímavosť - tu sa stretajú Starohorské vrchy, Kremnické vrchy a Veľká Fatra). Treba zabočiť z cesty doľava na modrú, ako ukazuje fotka tu vyššie. Cez Vápenicu, Kozeľník na Kotolnicu je to potom pekný, hrboľatý, bralnatý hrebienok, taký hore - dole. Výhľady síce minimálne, ale les pekný, divoký, okrem úvodnej zvážnice. Sem – tam presvitne vpravo dole Dolný Harmanec, vľavo vpredu Krížna. Až na konci, na Kotolnici, je malá lúčka s lavičkou a parádnym výhľadom.

Potom už len krátka strmina ku vchodu do jaskyne a serpentínky dole na parkovisko. Tie sú na prechádzku pekné aj samé osebe – a s pridanou hodnotou náučného chodníka. Aj keď je napríklad jaskyňa zavretá, ako teraz počas korona-krízy. Takto je celý okruh asi na 3 – 4 hodinky a isto vhodnejší v opísanom smere, lebo opačne je to od jaskyne dosť strmo do kopca.

Rišo Pouš