Harmanecká jaskyňa

Jedna z 13 sprístupnených jaskýň v správe SSJ leží neďaleko od známej hlavnej cesty z Banskej Bystrice cez Šturec do Turca. Alebo skôr vysoko nad ňou. V masíve Kotolnice, v najjužnejšej časti Veľkej Fatry.

Do akejkoľvek jaskyne zapadnúť je v horúčavách vítané, že? Len k tejto vyjsť, to sa človek dobre zapotí. Asi 1,5 km dlhý, hrboľatý a fajne strmý chodník s prevýšením 260 metrov. Ciky - caky, ciky - cak :-) Ceduľa dole na parkovisku ukazuje 50 minút. Našťastie lesom, našťastie s viacerými tabuľami náučného chodníka, pri ktorých sa dá vydýchať. Lanovkou vás nevyvezú, je len pre náklady.



Výhľady cestou nie sú, až hore: krásne vidieť trávnatý hrebeň medzi Líškou a Krížnou. Ich „ikonické stavby“ (ruina lanovky a vojenský vysielač) sú nezameniteľné. Nižšie, nad neviditeľnou, ale hučiacou cestou, sa vypína jedno z brál Harmaneckej doliny, ktorého majestátnosť sa práve pri pohľade z cesty dá len vytušiť. A to je tak všetko, treba obrátiť pozornosť na druhú stranu, k jaskyni.



Už vstupný priestor je majestátny. Napriek tomu ho domáci nazvali familiárne Izbica. Potom vstupná (objaviteľská) chodba, ktorá je tiež pekná – žiadny účelový betónový tunel. A od jej konca to príde: striedanie chodieb a dómov, detailov a scenérií. Asi tak na hodinu, počas ktorej návštevník prejde približne tretinu známych priestorov jaskyne. To už si každý zažije sám, to tu škoda rozpisovať. Aj fotiť sa tu samozrejme môže, za poplatok. Ale bez statívu. Takže výsledok iba dokumentačný, veď je to v galérii vidieť :-)

Jaskyňu sa oplatí skombinovať prinajmenšom s návštevou vodného žľabu v Rakytovskej doline (odkaz pod článkom). Turisti sa potešia pokračovaniu modrej značky od jaskyne ďalej hore na Vápenicu a Kordíky, lezci majú na protiľahlých svahoch jednu zo svojich lezeckých oblastí Krpcovo. Takže námetov by bolo, aj na celodenný výlet do tohto kúta.



Len ako sa sem dostať? Väčšina ľudí samozrejme autom, aj keď parkovisko dole pri ceste v lete niekedy nestačí. Voľakedy na blízkej železničnej zastávke „Harmanec – jaskyňa“ stávali osobáky a veľa ľudí práve túto možnosť využívalo, lebo samotná cesta cez 22 tunelov patrí k našim najkrajším železničným trasám. Aj keď od vlaku k parkovisku je to pár stoviek metrov popri ceste, trochu „hardkór“ bez chodníka. Zato nad inteligenciou železničných plánovačov dnes môžeme len žasnúť: vlaky tu síce stávajú, ale len kvôli vyhýbaniu. Aj to nie je isté, lebo furt meškajú. A sú to rýchliky, prečo by tu stáli, že? Zato vyššie v Štubni musia – pri ruine stanice, ďaleko od dediny, ale blízko okresného mesta, odkiaľ idú busy. Takže bez auta len do Bystrice a k jaskyni prímestským busom č. 54. Trochu komplikované, ale sa oplatí, nenechajte sa odradiť!

Rišo Pouš