Skialpová prechádzka okolo Zvolena

Hej hej, napadlo aj v dolinách, konečne. Ale nie zas tak, aby som sa motal okolo mesta. Zvolen nad Donovalmi má príjemných 1403 m. Vyštveral som sa naň po žltej z Revúc - popod vlek, cez jeho nižšieho brata (1372 m), pokračoval som na Motyčskú hoľu a cestou nazad som ešte skontroloval rozhľady z bočného hrebienka smerom k Čiernej hore. Keby bolo trochu viac času, doprial by som si aj trochu oblúčikov z Malého Zvolena na východ, vyzeralo to tam dobre:

Príjemných 1403 preto, lebo mraky sedeli zakvačené na hrebeňoch Veľkej Fatry aj Nízkych Tatier, okolo Zvolena sa to ale aspoň trhalo a chvíľami bolo aj celkom do diaľok vidieť. Dokonca aj výpary ružomberskej celulózky :-) No a keďže ešte minulý víkend boli doliny suché, bolo načim vymyslieť, kade hore. Dúfal som, že po tej revúckej zjazdovke sa bude dať aj dole...

Takže: veľmi neskoré ráno, Nižné Revúce. Ignoroval som žltú značku hneď na začiatku a zamieril rovno pod vlek. Lebo tráva trčala spod snehu nahusto všade a aj na zjazdovke mi bolo hneď jasné, že cestou nazad dole to budú musieť byť veeeeľmi opatrné oblúčiky. Sneh síce prikryl nerovnosti, ale tak, že miestami 30 cm, miestami len zo päť. Zamrznuté krtince zákerne striehli!

Nad vlekmi som konečne pod hrotmi palíc necítil hlinu, ale zmrznutý starý firn, v strmšom lese tesne pod  Malým Zvolenom aj preveje sa vyskytli. Hore pri smerovníku už hmlisto, ale ľudsky dosť husto. Poďakoval som sa chlapom, ktorí (vraj len pre mňa) natiahli zdola čerstvú stopu (miestami aj do pol lýtok) a valil som ďalej po širokom hrebeni. Pekná tichá stopa v čerstvom, len sem tam zahrkotal ľad, kde bol sneh odfúknutý.

Aj dole zo Zvolena k Motyčskej holi mäkkučko, v prudších svahoch slalom v závejoch pomedzi smreky, dalo sa brzdiť bez obavy o pásy. Krásny, čerstvo zasnežený les. Po dvoch a pol hodinách som sa na holi otočil. Stopa prerazená až do sedla Veľký Šturec, dvaja páni si to od rána dali z Vyšných Revúc. Vraj aj stopa po ceste z dediny do sedla je komfortná, prebehnutá pásovou štvorkolkou. Ale z Motyčskej hole sa ide do sedla zväčša lesom, to sa mi nechcelo furt kľučkovať a brodiť prašan, preto otočka.

Po vyplazení najstrmšieho úseku z lesa na hole na temene Zvolena ešte malá odbočka – pár stoviek metrov doľava na bočnú hôľnatú rázsochu hrebeňa – v podstate cez dolinu oproti revúckej zjazdovke. Tam a nazad, na zabitie času, aby som dlho na autobus nečakal. A potom už súvisle: Zvolen, Solisko, Malý Zvolen. Lákal ma aj kríž na Končitej, ale to nabudúce, keď bude viac snehu. Tak už len tie veeeeeľmi opatrné oblúčiky dole do Revúc – aj tak som pár krtincov vyoral, ale dalo sa. A na lyžiach až na zastávku, tomu hovorím komfort :-)

Rišo Pouš