Panský a Selčiansky diel – vyhliadky nad Banskou Bystricou

Pri pohľade z mesta na sever je masív Panského dielu (1100 m) jednoznačnou dominantou okolia, aj vďaka vysielačom na jeho holej hlave. Jeho menší susedia Horný diel na západe (alebo Varta či Baranovo, 995 m) a Selčiansky diel na východe (934 m) sú na temene rovnako odlesnené, takže tiež ponúkajú parádne rozhľady, a tiež sú jednoducho a po pohodlných cestách dostupné – väčšina ľudí využíva ako začiatok prechádzky parkoviská v lyžiarskom stredisku Šachtičky.

Kto sa chce prejsť viac do kopca, ide z juhu. Keďže sme tentokrát boli autom, odparkovali sme ho priamo na križovatke nad Nemcami (500 m) a dali sme si okruh. V podstate okolo Nemčianskej doliny, ktorou ide asfaltka hore do strediska – po modrej na Panský diel a po žltej dole cez Selčiansky diel. Aj keď na modrú sme sa napojili až pri vstupe do lesa pod Hrádkom a zo žltej sme ušli už na vrchole Selčianskeho dielu. Ale možností je tu neúrekom a ciest ešte viac. Najmä sme využili koncoročnú snehovú mizériu – južné svahy takmer suchou nohou.

Na úvod teda neznačená, ale jasná cesta krovinami a potom prechod lúkami - už z nich sú pekné výhľady, aj hore na Selčiansky diel. Strmšie stúpanie začína so vstupom do lesa, ale po fajnom, širokom chodníku a dá sa trochu odľahčiť odbočkou do traverzu, k jaskyniam Kaplnka a Netopieria. Smerovka na odbočke síce hovorí o polhodine, ale to je nezmysel, o 10 minút ste v jaskyni.

Potom sa sklon chodníka dočasne aj zmierni v traverze popod vrchol Hrádku, aby po východe z lesa na pasienky a južnú zjazdovku znovu zostrmel. Čím vyššie, tým lepšie panorámy, len sa treba za nimi obracať. Z vrcholu je už všetko jasné, len výhľadom na Nízke Tatry trochu zavadzajú lesíky medzi zjazdovkami, tak nevidno do všetkých smerov z jedného bodu. Kto cestou vyhladol či vysmädol, je tu aj bufet s krytou terasou.

Dole do centra strediska je na výber – pohodlná cesta (ak nie je pod ľadom, ako sme mali my), v dolnej časti aj s priehľadom pomedzi konáre na Španiu dolinu. Alebo (takto v zime) trebárs na sáčku priamo dole po zjazdovke.

Rýchlo sme opustili rušné stredisko a po chvíli klesania po širokej asfaltke sme bez problémov odbočili na lesnú cestu, smerujúcu na vrchol Selčianskeho dielu. Trochu menej zaujímavý úsek vychádzky, hospodárskym lesom. Výhľady na východ k Nízkym Tatrám.

Potom už sa otvárajú lúky, ešte je tu posledné mierne stúpanie na temeno Selčianskeho dielu, ku vyhliadke, a zase tie panorámy. Tentokrát aj s Panským dielom v pozadí vpravo.

Neostávalo nám už nič iné, len zvoliť si zostupovú trasu. Viac doľava by nás žltá doviedla k hornej stanici vleku v malom stredisku Čachovo nad Selcami. My sme to ale ťahali čo najviac doprava, ponad Nemčiansku dolinu. Priamo pod nami Bystrica a pred ňou aj lúka, po ktorej sme začínali stúpať od auta.

Z lúk sme sa ponorili do lesa a z lesa sme sa vynorili pri kameňolome. Čiže záver menej pekný pre oči, lebo samozrejme do kríkov popri ceste miestni vypatlanci vyvážajú odpad. A ešte sranda obrovská nastala po prechode záhradkárskou osadou, keď sme sa hore lúkou potrebovali dostať nazad k autu – miestne kosačky aj koncom roka tade chodia do práce, takže blatové závažia sme mali na topánkach už po pár metroch. Ale inak super bolo, fajná prechádzka je to, asi na päť hodín, dobrá aj na krátke zimné dni.

Rišo Pouš