Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2016

Sobota 25. júna: praotec horských behov slovenských už po 24. raz. Ako bolo? Tvrdo ako vždy, a prispelo k tomu veľkou mierou počasie. Vlani bolo skoro ideálne behacie, teraz ani náhodou. Už v piatok v BB dusno ako v saune, oranžový zaparený západ slnka ani predpovede na sobotu neveštili nič dobré. Ráno sa na východe rozpadala nočná búrková kopa. Joj, okolo Chopku asi spŕŕŕchlo... A hej, na Trangoške sa to akurát odparovalo keď sme tam došli a silnejúce slnko sľubovalo intenzívny zážitok, taký rovníkový: ráno teplo a vlhko, poobede búrka. Tak aj bolo:

Tri autobusy vyvrhli svoj obsah na parkovisku na Trangoške, a ten hurá obštievať, obsierať, sčasti aj obehávať okolitú flóru. Štartový košiar bol zas väčší ako vlani (a zase viac hýril farbami), lebo prvýkrát sa stalo, že sa naplnil limit 300 ovečiek. Aj keď nakoniec odštartovalo len okolo 250 kusov, nabudúce možno bude treba pri registrácii rýchle prsty na klávesnici. Vidno ako rýchlo idú do módy tieto horské behy.

Nezávidel som borcom ani borkám, stúpajúcim po štarte (9:30) k Štefáničke, lebo v doline bolo fakt na zadusenie. Až hore nad lesom sa oprel čerstvý južný vietor a začalo byť príjemnejšie. Na Kamienku za hodinu aj dáke drobné dorazili prví asi piati v takej minúte-dvoch a za nimi sa to trúsilo pekne rovnomerne rozťahané, v podstate až do cieľa. Niektorí (Liptovská Lúžna, že? Pozdravujeme!) mali svoje vlastné fankluby, ale tie najvernejšie fanynky (muchy) nemali až po Skalku vďaka vetru žiadnu šancu. Potom na lúkach pod Košariskom si to tí rýchlejší vraj vychutnali naplno - počasie ako v skleníku. Tým pomalším už sa tam nad hlavami zbierali búrkové mraky.

Masív Prašivej priťahoval búrku spoľahlivo. Pred druhou už spadli prvé kvapky – prieskumníčky, onedlho už sa z mrakov ozývalo dunenie a pred štvrtou sa tam hore asi strhlo poriadne peklo. Lebo zdola z Kozieho chrbta to tam vyzeralo hrozivo čierno a nakoniec sa celý masív skryl za clonou dažďa. Dúfajme, že sa hore nikomu nič nestalo. Blesky ale šľahali aj do okolitých kopcov, poriadna prietrž prebehla aj cez Donovaly a narobila spolu s vetrom poriadnu paseku v cieli. My šťastnejší sme boli len intenzívne osprchovaní, ale cieľová brána a ploty padli k zemi...

Ale keď sa o chvíľu vyčasilo, mohlo (za dobiehania posledných) začať vyhlasovanie. Aj keď ešte na Chopku viedol Martin Tuka asi o minútu pred dvojicou Kamil Vyhnička – Ľubo Juroš, vieme, že tam to nič neznamená. V cieli sa presadila mladá krv. Prvý Peter Fraňo (ročník 96), druhý Ákos Eördögh z Maďarska tiež mlaďas, z „tradičných znalcov trate“ najlepšie Zdenko Žuffa. Štyridsiatnikov vyhral Miňo Madaj na celkovom 4. mieste a päťdesiatnikov Jano Malíček, tiež známe firmy :-) Pomalší víťazný čas 4:50 (predvlani 4:29) hovorí o náročnosti podmienok.

U dievčat to bolo jednoduchšie, Alena Slaná išla systémom štart – cieľ. Zato za ňou sa strhol priam sestrovražedný boj, lebo Ľubica Ďaďová neudržala pôvodnú druhú priečku. Z piateho miesta (kde bola ešte pod Košariskom) sa až na druhé prebojovala Mahuliena Krištanová a na tretie tesne pred cieľom Sisa Jahnová (zároveň víťazka mladšej dámskej kategórie).

Gratulujeme všetkým víťazom: tým nad časom a súpermi, aj tým, ktorí vyhrali nad sebou samými, lebo tento rok to vôbec nebolo jednoduché, najmä vďaka počasiu. Zorganizované to bolo zas parádne s prehľadom, tričká boli krásne červené a na chladenie nôh búrka zabezpečila plný bazénik pod hotelovým odkvapom. Niektorí sa tam vraj vrazili celí, hneď po prebehnutí cieľom. Tak čo viac chcieť? Už aby bolo „o rok“.

Rišo Pouš