Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2015

Ikona slovenských horských behov napísala v sobotu 27. júna už svoj 23. ročník a momentálne sa úspešne vezie na vlne rastúceho záujmu o tento typ masochizmu. Lebo zas sa vynorili v popredí nové mená, zas podrástol počet účastníkov: deň pred štartom ich bolo zapísaných okolo 260 (vlani asi 200). Novinkou bola aj certifikácia trate od asociácie ITRA a bežci teda môžu získať jeden kvalifikačný bod, ak by mierili na UTMB. Význam skratiek nech si každý nájde sám :-) Zaujímavejšie je ale na certifikácii najmä to, že podľa premerania „džípíeskom“ má trať už nie 49, ale len 46,5km. Keďže vieme, ako presne merajú tie mašinky a hlavne v lese, tragédiu z toho robiť netreba. Najmä by sa sem mali prísť učiť organizátori niektorých „skájendklauds ranov“ z Tatier, ako sa za rovnaké štartovné organizuje, ale hlavne ako sa robí servis pre účastníkov a oceňuje...

Ale poďme po poriadku. Počasie: zas o stupienok dokonalejšie ako vlani, aj keď za to nik nemôže. Vysoké mraky, len okolo Derešov zopár kvapiek padlo. Na beh ideálna teplota a vetrík od severu akurát občerstvoval. Síce niekomu bolo priteplo (že aj tričko vyzliekol) a iný by vraj dal aj rukavice, ale to je už individuálne...

Prezentácia: večer pred - tradičná v BB pri stánkoch na parkovisku, kam zas skoro nik nedošiel, tak sa čakal nápor ráno, ale išlo to hladko a autobusy čakali len chvíľku, samozrejme zas na niektoré „známe domáce firmy“, ktoré bývajú za rohom. Autobusy inak už museli byť tri – ak to takto pôjde ďalej, zraz budú musieť organizátori presunúť na väčšie parkovisko :-)

Na Trangoške išla prezentácia tiež dáko rýchlo, kým som zapol foťák, rad zmizol, ani štart neposunuli. Zato štartový košiar bol o poznanie väčší a plot okolo neho festovnejší ako vlani. A rozhodcovia vyháňali prísnejšie. Oklincovanou latou po chrbte sa ale žiadnej „ovečke“ zatiaľ neušlo. Len mňa zdrbali zo dvakrát, kým si zafixovali, že som tentokrát bez čísla (staroba, choroba, výhovorky sú známe). Asi si vyrobím ceduľu s nápisom „PRESS“.

Štart: v prvej lajne známe ksichty, napríklad aj prví dvaja Poliaci z vlaňajška – Jacek a Kamil. Tí v poslednej lajne mali trať o dosť dlhšiu :-) V košiari to už bol seriózny dav, aj na demonštráciu pred úradom vlády by vydalo...

No a to hlavné: ako bolo po výstrele prvú hodinu netuším, lebo som sa vyštveral skratkou rovno na Kamienku. Tam po hodinke a pár minútach dorazil Kamil Vyhnička s Jacekom Žebrackim, hneď za nimi skupinka asi siedmich chrtov. Prvá liga, mal som dojem, že sa po sebe pozerala, čo kto spraví, a nehnala sa dáko. Normálne ako keby sa vpredu taktizovalo :-) Na Chochuľu vraj ako prvý ešte vybehol lanský víťaz Kamil Jezierski, ale hovoril, že na asfalte nad Donovalmi mu totálne došlo a v cieli sa objavil s komfortným náskokom štyroch minút nový človek na tomto podujatí,  „cestár - maratónec“ Július Kaľavský. Kamila ešte trhol Lukáš Trizna, o pár sekúnd. Štyridsiatnikov vyhral Zdeno Longauer a päťdesiatnikov Draho Sliačan.

Prvú ženu som „odlovil“ niekde v Krížskom sedle: Alena Slaná na to, že šla prvý raz, o riadny kus viedla pred dvojicou Silvia Petrjánošová – Alžbeta Železníková. Štvrtá a piata už výrazne strácali, prebehli okolo mňa až na masíve Prašivej. Po Aleniných žalúdočných problémoch si po víťazstvo dobehla Silvia (vynahradila si vlaňajšie blúdenie), komfortne o 13 minút pred Alžbetou. Alena tretia.

Podrobné výsledky ako vždy nájdete na stránke organizátora o pár dní, tu len to čo som vyšmejdil od ľudí a odfotil predbežne, do odchodu domov toho na dverách neviselo veľa. Výsledné časy ťažko porovnávať s minulými ročníkmi (možno len po odrátaní takých 10-15 minút). Lebo vďaka lesákom, ktorí nad Poliankou spravili z cesty bahenné kúpele, organizátori trať odklonili smerom na Kalište (návrat na pôvodnú bol až v Polianke pri rampe). Okrem jej natiahnutia tak pridali aj nejaké kopčeky – dosť „na morál“ pre tých, ktorí rátali už len s behom s kopca na pôvodnej trase :-) Isto zmena odznela na výklade trate, ale kto z pravidelných účastníkov tam bol, že? Alebo že by to bola tajná snaha organizátorov dostať trasu na okrúhlych 50km? :-)))

Každopádne zas to bol príjemný masochizmus (vďaka počasiu aj organizácii), ktorý si pár ľudí „užívalo“ aj po stop limite – v Hiadeľskom sedle bol o 16:00. Ak sa trend rastu štartujúcich udrží, pomaly by organizátori mali myslieť na vylepšenie servisu v cieli (sprchy, krmelce...), lebo vraj začína byť nával. Možno aj kvôli tomu niektorí nestihli vyhlásenie hehe :-) A možno by stačilo napísať presne do propozícií, kedy vyhlásenie bude. Každopádne aj baby akosi viac behajú, tak vraj aj ženské kategórie budú na budúci rok podľa veku aspoň dve.

Rišo Pouš