Zimný Choč 3: Z Jasenovej do Kubína

Veziem sa vlakom do Mikuláša a on zrazu medzi stanicami stojí. Pohne sa, postojí, pohne sa... A v Rybárpoli už viem, že pôvodne plánovaný bus do Žiarskej doliny nestíham, takže v RK skáčem von, lebo o 10 minút ide bus na Oravu. Z neho skáčem v Jasenovej, dnes dobyjem Choč z tejto strany :-) Improvizácia ako bič! Lenže najprv sa mne dobýja Arktída na kožu. Je asi -15 a fučí, dosť rozdiel oproti tomu, ako sa tu ešte pred pár dňami ovce pásli. Šalený január pokračuje.

Prvý nápad: skryť sa na chvíľu do dediny, obísť Kukučínovo rodisko sa predsa nesluší! Aspoň trafím dáky smerovník. Ale nič! Keby som nevidel obrys Choča v mraku, netuším kade sa dať. Až nad dedinou pri ceste vyblednutá červená na drevenom smerovníku, ktorý udáva aj smer - ale do najbližšej reštaurácie. Tak stúpam opačným smerom po starej panelke, značky nikde. Smer je zatiaľ síce jasný, ale predsa len, nie každý sa tu vyzná...

V lese už lepšie „označkovanô“. Po pol hodinke stúpania, na okraji lúky, zrazu smerovník! Jediná tabuľka ukazuje nazad do dediny: hodinu desať! Ej, to som musel dobrú skratku trafiť :-) Konečne to začína byť strmšie, konečne sa ohrejem :-) Až po Drapáč (križovatka so zelenou) je to striedavo strmo, mierne, strmo, mierne - širokým chodníkom a pekným lesom, už som v NPR. Cestou aj studnička, volá sa Lucka :-) Ale moc nenapojí, jedine z jazierka pod ňou.

Nad Drapáčom pokračujem po červenej, sklon sa mierni, les redne, o 20 minút som na zimnej ceste zo Strednej poľany na Choč. A div sa svet, mordor a ničota ostáva za mnou, alebo skôr podo mnou: slnko, modro nad hlavou, bielo okolo. To biele je síce viac námraza ako sneh, ale aj to sa ráta v tejto biede. A hlavne: nefúka!

Ešte zo 40 minút, trocha šaškovania na klzkých kameňoch v strmáčiku s reťazami, trocha fotenia „mordoru“ a fatranských súostroví v diaľke a som hore - v slnku, bezvetrí (!!!), každý kto príde hore povie „jeeeeeeeeeeeeej“ a tasí foťák a rožky so salámou :-) Tak toto som nečakal, zdola to vyzeralo, že mraky ležia na vrcholoch kopcov. Pritom sa držia len v tenkej vrstve okolo 1000 - 1200m a nad tým azúro.

Smerom dole volím zelenú, nešmýka sa na nej tak ako na červenej zimnej. Dolu na poľane okolo „hotela“ už ničota naťahuje chápadlá, v traverze k smerovníku na Drapáči ale stále presvitá slnko do chrbta a ešte viac skrášľuje pestrý starý les.

Po Drapáčom začína „chodník do civilizácie“ padať riadne prudko a sem-tam aj pomedzi skaly. Tie kým zapadli popraškom snehu, najskôr na ne napršalo, takže riadne rodeo! A strmé je to fest! Až po ďalší smerovník na lúke Zásadce. Odtiaľ už len potkýnanie po zvážnici až do Vyšného Kubína. Pod lesom síce pekné výhľady do ďaleka, ale pod nohami kvalitne zamiesené „vetrieskovo-traktorové“ blatko, aktuálne zamrznuté na kameň, takže výborne potkýnavé. Za mokra tadeto? No vďaka...

Jasné že z Vyšného nejde nič, keď mi treba, takže daváj do Dolného na vlak :-) S tým som rátal, mám ešte skoro dve hodiny :-) Takže žiadne hltanie splodín popri hlavnej, pekne improvizačne sa ide, cez Kuzmínovo a po zjazdovke (bývalej) do centra. Lúky pod lesom sú na to ideálne a keď treba, vysielač vidno. Odporúčam, smer je asi jasný, lebo som nedokázal zablúdiť :-) Celé aj s touto záverečnou vsuvkou a asi polhodinkovým pobehovaním po vrchole Choča mi trvalo asi 7 hodín, takže ideál na krátke zimné dni.

Rišo Pouš