Veget nad inverziou, pod Malým Kriváňom

Nedeľa, druhá celoplošne testovacia: v kotline mlieko, hore raj. Ide sa hore, testovanie bude cestou dole, to má čas. Ale hore tade, kade moc ľudí nechodí. Davy si užijem pri zostupe. Lebo vymyslel som si okruh z Turčianskych Kľačian cez Malý Kriváň a Kľačiansku Maguru. Taká akurát prechádzka, ideál do tohto počasia. A bez naháňania. Po modrej hore, po červenej po hrebeni, po zelenej dolu. Len úvod z Kľačian do Sučianskej doliny po pekných lesno-lúčnych cestách mimo značiek.

Návod na začiatok je fakt jednoduchý: kým z autobusu všetci valia po zelenej na Maguru, ja pri kostole bočím doprava a ponad cintorín ma pekná cesta vedie krovinovými tunelmi a krížom cez veľkú lúku na okraj lesa. Tam sa napájam na koniec lesnej asfaltky, po pár sto metroch sa z nej vrhám doľava a nemenej príjemnou lesnou cestou krátko stúpam ku krmelcom a dlhšie klesám v traverze na dno Sučianskej doliny. Potom ešte chvíľu dole dolinou a už som pri chatovej osade Jarolím, pri smerovníku modrej značky. Trafí každý, mapka je aj v galérii:

Ďalej už je to jednoduché, po modrej direkt hore. Začiatok síce hnusne lesohospodársky, aj s rúbaniskami a vymletou cestou, potom ale farebný les a nad lesom, nad Vendovkou, úúúplne iný svet. A nikde nikoho, tadeto moc ľudí nechodí, aj keď dole pár áut stálo. Inak sranda, že ani jedno z okresu :-) Čo je tu nanič, že chodník nad lesom je na jar zavretý kvôli ochrane prírody, ale biedna ceduľa s upozornením visí až na Veľkej Kráľovej. Chcem vidieť, ako sa tam niekto dotrepe spotený po vyše dvoch hodinách stúpania, prečíta, zvesí hlavu a otočí to nazad dole... Možno bolo dačo kedysi aj dole, ale taká zalaminovaná A3 dlho nevydrží, že?

Na Kriváni aj v okolí čistá krása jesenná, len ľudí na mrte, tak povegetenie v závetrí a nie na vrchole, tam by bolo treba rúško :-) Ďalej po hrebeni smerom na západ, ale len z kopca, do sedla Priehyb. Lebo ľudí na dve mrte, tak sa nechávam zlákať do žltého traverzu popod Stratenec a Biele skaly. A je tam príjemnejšie ako na hrebeni, bez štipľavého vetra a tlačenice. Len priechody cez lesíky sú furt trochu zaváľané polámanými stromami, ešte zo zimy 2018/19.

Ďalší poveget na vyhriatej lúke, ešte krátky traverz do sedla pod Suchým a už len klasika: cesta „rozprávkovým lesom“ popod Maguru, aj keď už nie plnofarebným, lebo sa medzitým slnko schovalo za horizont. Chata obkľúčená zo všetkých strán, ani nezastavujem, aj keď „nemáme zpoždění“. Davy aj na chodníku cestou dole, lebo ozaj celý svet sa vybral na výlet nad inverziu. Ale nad Kľačanmi už nikoho a dole dedinou už len domáci sa mocú, možno som len dáky družstevný výlet predbiehal. Tak ešte odbočka do kulturáku a o pol hodinky (s modrým certifikátom v ruke) spokojne pokračujem jemným poklusom domov. Na parádu deň, konečne!

Rišo Pouš