Tréning tatranský, ultratrailový

O necelý týždeň okúsim najbrutálnejšiu stovečku u nás - malofatranskú (108km/7000m), tak načim aj potrénovať hádam... Lebo som tento rok ešte nie, kvôli všakovakým chorobám. Desina po asfalte a poldňové túry sa nerátajú. Ale aj Stíhačka sa blíži, parťák sa chce „skoordinovať“, slovo dáva slovo, potrénujeme spoločne. V TA3, aby sme to mali z domu obaja rovnako ďaleko - a treba aj členky trochu vylágrovať, nech si na kamene zvykajú. Tak sedím ráno na stanici v PP, čakám parťákov rýchlik, namiesto neho parťákovo číslo: „Kuaaaaaa som zaspal, neprídem!“. Tak ti treba! Ale tiež si sa mohol skôr ozvať, o 3 minúty ide električka, čau! Bleskovo kupujem lístok, o ôsmej už rozklusávam hore Smokovcom a cestou vymýšľam, čo s načatým dňom.

Mali sme pôvodne spraviť okruh s koncom zase v Smokovci, ale takto by mi bolo lepšie posunúť sa bližšie k domovu, čiže na západ. Začiatok je jasný: ide sa po magistrále, na Popradskom vymyslím čo ďalej. Aj tak je okolo mlieko, na turistiku si nechám krajšie dni. Tak kluskám a trhám pavučiny - som tu jasne prvý. Vody mám málo, že budem piť z potokov: Aha prvý! Idem si chlipnúť, ale... Olejová škvrna v mláke pod prameňom??? No, vydržíme k ďalšiemu...

Na Sliezskom „exkluzívna vyhliadka“ do Velickej doliny - na fotke na stene. Inak mlieko. Valím ďalej. Takto by som mohol aj na Podbanské dokluskať vari... Dobrý nápad! Na chvíľu sa ukazuje Tupá a zas mlieko...

Ostrva - pohľad do Mengusovskej nič moc, mlieko také 1800-metrové. Ale od Štrbského ďalej, tam bude blataaaaa! To sa mi zas nechce, kto by ma vzal do autobusu takého? Na Majlátke pri mape a kofole dozrieva plán: šibnem na Rysy, cestou dolu sa uvidí. Ešte sa pýtam na zubačku pre istotu: že 17:17, akurátny čas! Tak šibem, ale nečakal som v tom počasí toľké davy! No čo, začali prázdniny. Snažím sa predbiehať ohľaduplne a kde je širšie.

Pod Žabími plesami na rovnejšom dvíham na sekundu hlavu a oujééééé: družstevný zájazd, stohlavý had predo mnou (kesenem, exkjúz mi, kesenem, am sory...) No, darí sa postupne obchádzať. Na reťazi zápcha, pani sa zasekla, piští od strachu, obchádzam. Nad chatou súvislá šóra, to som si dal! Ale tu už sa dá hocikade, našťastie. Úplne na vrchole strapec ľudí a mlieko, miestenky sú vraj už len na zajtra, no dobre, tak vydýchať a ide sa dolu.

Dole sa ide lepšie, lebo všetci už okupujú chatu a vrchol (a fotia záchod). Na rázcestí v doline: „Aha, ten pán už beží dolu!“. Nie dolu, odbočujem doprava. Sú dve hodiny, do piatej to dám! Dotyčnému padá sánka... No dobre, zafrajeril som pred dôchodcami, ale výpadok tréningu už cítim, cez prah pod plesami pekne pooooomaličky :-) A zas frajerím na rovinke pri Hincovom plese.

Kôprovský sa mení na Krúpkový, o chvíľu na Krúpový a tuším že pri krúpach neostane, tak rýchlo otáčam. Inak krúpy sú fajn, suché a dobre masírujú. Kdesi nad Čubrinou zahrmí prvý raz, od Satana druhý raz, od Rysov sa aj blysne, ale oproti mne ľudia pokojne v tom daždi lezú hore, čo dodať...

Klesám rýchlo a rýchlo sa aj krúpy menia na ľadový lejak. Som ľadovo pokojný, mám goráč! Nahadzujem. Nepomáha!!! A to čo, odkedy mi bunda premoká???. Potok na chodníku neriešim, pod bundou sa ohrejem, neriešim tiež. Hlavne že veci v batohu sú v suchu (si myslím až po Štrbu, hehe). Pri zubačke som pred piatou, odišla pred chvíľou - vďaka majlátovci za taký cestovný poriadok...

No čo, na ultrabehoch sú dôležité aj zbehy z kopca - aj tie treba potrénovať, takže mám asi 40 minút na to, dostať sa do Štrby k rýchliku. Ale značka čo ja viem kde je? Tak intuitívne - okolo malého plesa, kúsok po ceste a šprint po zvážnici  - ešte že gravitácia pracuje za mňa :-) Koľko mám času, netuším, hodinky zvlhli tiež :-) Nakoniec to bolo tak akurát - desať minút po preťatí cieľových dverí do čakárne sa už veziem. A trasiem - lebo klíma beží čo to dá :-) Inak to bolo pekne využitých skoro 10 hodín, už sa tej malofatranskej bojím menej.

Rišo Pouš