Tisovec, Hradová, kolešne

Na prvého mája vyšlo počasie ako lusk, tak som sa vybral do Tisovca jeden malý a jeden väčší okruh spraviť, lebo tak mi cestovný poriadok dovolil a zvedavosť kázala.

Najskôr z centra úzkou Podhradovou uličkou, napojiť sa na žltú značku cez Hradovú. Popri miestnych pamiatkach, potom príjemným „tunelovým“ chodníkom mladinou, strmými serpentínkami bučinou popod Okrúhlu skalu (ktorá ma bude celý deň sprevádzať) a exponovaným bralnatým hrebienkom cez masív Hradovej k vyhliadke nad mestom. Odtiaľ dole príjemnými serpentínkami. Pešovačka tak na pohodové tri hodinky, s krásnymi výhľadmi do všetkých strán.



Nazad až na námestie som ale nedošiel. Lebo odtiaľ štartuje aj modrá značka, na ktorú som sa napojil priamo z tej žltej, na spodnom konci serpentín. Tento väčší okruh, to už by bola aj pohodová bajkovačka. Až na výnimky. Takže: najskôr pomedzi lúky k hospodárskemu dvoru na Rejkove. Ten som mal obísť, ale to značka káže len z opačného smeru. A čo?



Ešte kus po ceste a od poslednej chalupy strmo hore a dole cez sedielko do susednej doliny. Tu už by bajk bolo treba potlačiť, ale aj mapa by sa zišla. Lebo sa mi stratili značky aj chodník. Ale smerovník Pod Cabanovým som akosi intuitívne trafil. Odtiaľ do sedla Babiná to bol naopak jednoznačný, ale zas najmenej záživný úsek, stále hore lesom po rozrytej zvážnici.



Ale potom už po zelenej značke pomedzi kravky, kolešne, lúky, lesy a pasienky. Škoda len, že nie až cez Klenovskú Poľanu, ale skratkou popod Klen po druhej strane doliny. Lebo to prvé a aj ďalšie malé blúdenie mi trochu nabúralo časový plán.



Pod mostom známej tisoveckej zubačky som sa vynoril na hlavnej v doline Furmanec a ostávalo len doplaziť sa na zastávku. Bližšie ako do Tisovca je to opačným smerom, asi dva kiláky, tak sa možno šoféri trochu divili, kto to kluše popri ceste. A asi aj autobusár, lebo mi skoro nezastal. Zjavne nečakal, že by tam „v strede divočiny“ chcel niekto nastúpiť :-)

Krásny kraj je to, a v takom krásnom počasí, hmmm, mňam. Veď fotky viac povedia, dal som ich sem viac.

Rišo Pouš