Skialp Neo-EX: Kilian nastavuje latku vysoko

"Jak bych mohl v závodech vidět symboliku, kterou jsem tam nacházel dřív? Jak bych v nich mohl vidět metaforu bitev, boje, vítězství nebo porážky, když prohra v soutěži znamenala jen ránu pro sebevědomí? Jak jsem to mohl brát vážně, když v horách jsem mohl bojovat bitvu, při které kulky nebyly gumové, ale z olova?"  Kilian

Kilian spravil vo svojom súčasnom nórskom pôsobisku peknú túru. Je výborne zdokumentovaná v priloženom filme (pozri dole). Za jeden deň vystúpil na sedem vrcholov. Prešiel 77 kilometrov. Nastúpal vyše 9000 výškových metrov.

To všetko v nie práve najľahšom horskom teréne.  Musel prešliapávať stopu. Sám si vyberať trasu a smer postupu. Pri výstupoch ho čakali lezecké pasáže. Niektoré zjazdy znesú aj prívlastok extrémne. 

Nepodarilo sa mu to na prvý raz. Pre to, aby takúto akciu na hranici svojich možností zrealizoval, musel tomu aj niečo obetovať. Ešte, že chápavá Emilka tú záhradu porýľovala za neho :))

Kilian sa na jeseň pokúšal o Everest zo severu. Pre zlé počasie sa dostal do 7950 m.n.m. Minuloročnú expedíciu na najvyššiu horu ukončilo zemetrasenie skôr ako sa začala.

Viem si predstaviť, ako jeho vyhlásenia o tom, že nie je bežec, ale iba behom trénuje na zimu, musia mnohých bežcov frustrovať...

Teraz sa už usilovne pripravuje na zimnú pretekovú skialpovú sezónu. Uvidíme ako sa mu bude dariť. Majstrovstvá sveta sú v Taliansku.

Nezatracujem preteky, to v žiadnom prípade. Dá sa na nich veľa naučiť. To Kilian dokázal a potom neprestal stúpať ďalej. Ďalej smerom hore - do hôr. Tam, kde nie je žiadna prešliapaná stopa označená krikľavofarebnými zástavkami a usporiadatelia s vysielačkami a s vrtuľníkom krúžiacim nad traťou...

Keď Kilian hovorí o guľkách, tých z olova, vie o čom hovorí. Po tom, čo jeho vzor z detstva, bývalý majster sveta v skialpinizme Stephen Brosse spadol aj s prevejom pred jeho očami, sa mladý (iba vekom) Kilian nebál poradiť aj s psychológom. 

Hmm. Len mi tak napadlo: koľkých svojich súperov už za ním tiež poslal?! :)))

"Nenastavujme si špatná měřítka kvality" hovorí v nedávnom rozhovore český horolezec Marek Holeček.

Každý nech si vyberie to svoje. V takomto extrémnom výlete, aký nám Kilian v Nórsku predviedol, nejde o porovnávanie sa s druhými.... Ešte to nikto pred ním takýmto štýlom neprešiel ale keby aj... Je nezmyslom porovnávať podobné "výlety", podmienky z nich robia samostatné a neporovnateľné akcie...

Tak prečo vlastne? Napadne určite mnohých....

Áno, nedá sa to nijako presne zmerať. Tá vzdialenosť, výškové metre, čas... To všetko sú len približné ukazovatele. Neuvádza sa v nich, o koľko cm sa prebáral, keď šliapal stopu...

Prečo vlastne? Prečo vyrazil Pochylý na hrebeň po tom, čo ho pustili z basy?

"Tí, ktorí sú v tom s vami, sa nikdy nespýtajú prečo a tí, ktorí sa to spýtajú, to aj tak nikdy nepochopia." Hans Kammerlander

Každý, kto zažije v horách niečo podobné, zažije to kvôli sebe, nie sme žiadni artisti na štadióne. Tie zážitky a pocity sú neprenosné. Tých pár ľudí s podobnými skúsenosťami sa ale bude na vás uškŕňať s iskričkami v očiach. 

Nebudú žiadne medaile ani stupne víťazov. Ani štatistiky s desiatkami ďalších "víťazov" :)

"Z tých mojich výstupov som sa vždy vracal ako úplne nový, zmenený, znovuzrodený  človek."  Stano Gejdura

9000 výškových metrov v technicky ťažkom teréne je Kilianova latka.

Dostávame sa domov.

Na slovensku sa toho deje málo, ale o to väčší prehľad aspoň máme a tých pár ľudí sa môže na seba potmehútsky škeriť. V posledných rokoch potešil záujem mladých o hrebeň Nízkych Tatier, ktorý nakoniec Peter Volnár pretavil do cenného úspechu. Ešte pred ním si ale pravdepodobne prvý Non-Sop celý hrebeň v kozmonautických topánkach šupol do vrecka Rišo Pouš. Takto dostal Pacho (Pavol Bičian) konečne nejakých nasledovateľov...

Parádne výlety si na hrebeni Západných Tatier celkom nedávno spravili dvojice Milan Pisarčík s Milanom Madajom a neskôr Miro Leitner so Zdenkom Longauerom.

To trošku bláznivé prvé opakovanie Gipsiho prechodu už predsa len bolo dávnejšie. (r. 2012, Mišo Malák / Miro Leitner)

Na tom našom prechode z Brnčalky po Kriváň (r.2012) spolu s Mikim Knižkom som cítil, že hranice komfortnej zóny sme len atakovali, ono by šla prekročiť ešte o poriadny kus ďalej... Alebo že by sme len trafili dobré podmienky? :))

Minulý rok to na scéne "zašumelo". Jožo Hlavčo na Chopku nastúpal 10 vertikálnych kilometrov. Celé aj so zjazdami mu to trvalo menej ako 12 hodín. Preniesť túto silu do divokého terénu by bolo určite viac ako zaujímavé... Nechajme sa prekvapiť!

Toľko len taká kratučká exkurzia do nedávnej minulosti.

Nuž, fantázii sa medze nekladú. Čo sa tu bude dať dopísať v budúcnosti? Akým štýlom a na akú túru sa vyberiete? Budete mať prešliapanú stopu a budú vás čakať kamaráti s termoskami? Alebo sa spoľahnete len sami na seba?

Nuž medaile sa nebudú rozdávať žiadne. A pozor! Ono sa tam naozaj strieľa olovenými guľkami.

Ako povedal kamarát: "Nech žije scéna!" a vďaka Kilianovi za inšpiráciu.

"Rozdíl mezi sportem a drogami spočívá v tom, že poté, co strávíš den na drogách, je ti mizerně, ale po extrémním výstupu se cítíš jako Bůh."  Kilian

Veľa ľudí sa zúčastňuje ultramaratónov z rovnakého dôvodu, z ktorého druhí berú psychotropné látky."   Scott Jurek

Martin Bartoň