Prievidzským lesoparkom na Štyri chotáre

Kým nad severnými horami dovyčíňa studený front s prílevom posledných záchvevov tohoročnej zimy (aj keď už začal máj), treba sa posunúť viac na juh. A keď telo nevládze a na druhý deň ho čaká väčšia porcia kilometrov, netreba to preháňať s dĺžkou prechádzky ani s výškou nastúpaných metrov. Tak padá voľba na farebné (žlté, zelené a modré) chodníčky v severnom zázemí Prievidze, pekne v závetrí Žiaru. Najskôr teda lesoparkom po žltej do doliny Brezianskeho potoka, odtiaľ Kostolnou dolinou a jej západnými svahmi na hrebeň Žiaru na Štyri chotáre. Odtiaľ dolu po modrej (po druhej strane doliny) zase k potoku a doklus po lesnej ceste (znovu žltá) do lesoparku (ku kolkárni) na kofču. Ukázalo sa to ako dobrá voľba a je to super aj pre nenáročnú bajkovačku - a práve v tomto smere, lebo modrá je na dolnom konci trochu moc strmá na pohodový výšľap. Ale zjazdná.

Tak najskôr lesopark: príjemné hlinené chodníky a cesty pod sviežimi zelenými korunami, aj deň po daždi už polosuché, skoro nič sa nelepí. Len krátky úsek za smerovníkom „Urbárska hora“ taký úzky tunel v kroví okrajom lúky - pre bajk trochu nepohodlné. Cestou zo dva výhľady cez kotlinu k protiľahlej Magure. Na záver dole z kopca popri lesníckej drevenici Klčovňa, k potoku a na asfalt. Tamojší smerovník má sranda názov: Kanie pysky.

Zelená smerom hore na Štyri chotáre je najskôr dolinový asfalt – nový, aj pre žiletkárov paráda. Potom pekná, suchá, nerozbitá lesná cesta, perfektná pre gravel, mtb tam škoda drať. Akurát, že okolo mňa lietali zväčša celoodpružení „električkári“ :-) Aj tu sa nájdu zo dva výhľady – cez rúbane na juh a západ.

Hrebeň Žiaru je vďaka ťažbe dreva poriadne rozmlátený, okolo chaty Štyri chotáre nevynímajúc. Našťastie hneď vedľa zelenej je tu aj modrá cesta smerom dole, oveľa príjemnejšia. Pri smerovníku „Pod Medzníkom“ sa modrá odpája od cesty a ešte krajším chodníkom strmšie klesá. Na zbeh super, ani pre priemerného bajkera žiadny problém. Úplne dole rozľahlé lúky s výhľadom ku Kanianke a potom pre bajk trochu komplikovanejší úsek (hrboľatý lesný chodník a krížom cez cestu a potok), ktorý sa ale dá v pohode obísť.

To už sme „Pod škôlkou“ a nasleduje ten doklus po tvrdej ceste. Okraje má našťastie mäkké, hlinené, tak fajn, a nad hlavou furt les. Ku koncu ju sprevádza singlík, škoda nevyužiť. To už sa začínajú objavovať „prvky civilizáce“ ako vtáčie kŕmidlá a kadejaké tabule, tak ešte krátka odbočka ku vyhliadkovej veži a o chvíľu už tá kofola syčí :-)

Také fajné to bolo, pomalým hopsoklusom ledva na štyri hodiny, vychádzkovo Hikeplanner ukazuje tuším sedem, na bajku sa tam toho dá nakombinovať samozrejme oveľa viac, ciest je... S bajkom sa sem isto ešte vrátim.

Rišo Pouš