Okruh cez Rozsutce z osady Biela

Malý aj Veľký Rozsutec v Malej Fatre sú „dobýjané“ hlavne zo západu z Vrátnej. Z východu je jednou z možností nenáročný (asi 6-hodinový) okruh s východiskom v Bielej, ktorý ponúka parádne výhľady takmer po celý čas. Veľký Rozsutec pózuje počas pochodu skoro stále.
Biela je osadou Zázrivej a mixom „domorodého“ a chalupárskeho života. Zelená značka vedie najprv pomedzi domy, na hornom konci sa odpája doprava na štrkovú cestu, strmo stúpajúcu pomedzi pasienky a lúky. Trochu vyššie v lese je zároveň korytom potoka. Asi po hodine sa svah zmierňuje, cesta ústi nad les na pasienky plné borievok a šafranu. Po hodine a pol sme v širokom sedle Medziholie. Tu sú kúsok od seba dva smerovníky. Od vyššieho z nich začína chodník na Rozsutec, ten je ale od 1.3. do 15.6. zavretý.

Samozrejme že napriek tomu vidieť vo svahu ľudí. Vraciame sa k nižšiemu rázcestiu (smerovník pod Rozsutcom) a pokračujeme po modrej, traverzom východného svahu Veľkého Rozsutca do sedla Medzirozsutce. Chodník vedie najprv pasienkami (parádne výhľady na východ), v druhej polovici lesom. Miestami je ešte nepríjemný ľad, poskrývaný pod hrubými nánosmi bukového lístia. Tesne pred vynorením z lesa na Medzirozsutcoch trčia vo svahu zaujímavé skalky a z nich je pekný pohľad na sedlo aj Malý Rozsutec. Na ten je výstup povolený, takže neváhame a o polhodinku už si vychutnávame kruhový výhľad z vrcholu. Spestrením je v oboch smeroch exponovaná skalná pasáž, zaistená reťazami, ale teraz v predjarí aj ľad v lese.

Po zostupe sa napájame na červenú značku, ktorá by nás mala po necelej hodine priviesť do sedla Príslop nad Bielou. Trvá to ale dlhšie, hriech by bolo obchádzať početné skalné ostrohy s vyhliadkami do doliny Bielej. Na lúkach sa otvárajú pohľady aj na sever, do Zázrivej. Posledný úsek zostupu do sedla je nepríjemne dlhý a strmý, zato ho spestrujú početné staré buky, poskrúcané do rôznych patvarov. V sedle sa zo značenej trasy odpájame a zostupujeme po lúkach cez najvyššie položené usadlosti Bielej do centra dediny. Dokončujeme okruh a z porovnania charakteru jeho začiatku a konca je jasné, že sme zvolili správny, teda príjemnejší smer.

Rišo Pouš