Okolo Šútovskej doliny

Koniec novembra 2009 bol na horách nezvyčajne teplý, zato v doline ako v práčovni. Takže to chcelo čím rýchlejšie a čím skôr na nejaký vyšší kopec. Zvolili sme východnú časť hrebeňa krivánskej Malej Fatry medzi Chlebom a Stohom, kam sa dá relatívne rýchlo „vyplaziť“ od Šútovského vodopádu.
Od zastávky v Šútove – Rieke je to k vodopádu pohodlná hodinka aj niečo (podrobnejší popis je v článku o vodopáde). Odtiaľ na Mojžišove pramene riadne strmým stúpaním bučinou tiež asi hodinu a ďalších asi 30 minút na vrchol stúpania, na začiatok pohodlného traverzu popod hlavný hrebeň. Časy udávam preto, lebo oproti mape sú o dosť kratšie, pritom sme išli pomaličky, pohodovo. Slnko začalo prerážať hmlu už dolu v doline, nad lesom bol ale úplne iný svet. Rozdiel v teplote aspoň 10 stupňov a na hrebeni takmer bezvetrie. Bez problémov na tričko a kraťasy.

V úvodnom stúpaní od vodopádu cez les a Mojžišove pramene je len pár oddychových úsekov, ale traverz popod hrebeň smerom na chatu pod Chlebom je pohodový. Len na niektorých miestach je dosť poničený lavínami a zosuvmi. To isté platí aj o žltej odbočke, ktorá z neho vedie na hrebeň (do sedla Za Hromovým). Tu už trávnatý svah veľmi trpí eróziou, chcelo by to presmerovať alebo spevniť chodník. Zo sedla Za Hromovým do Stohového sedla je to ďalšia asi hodina a pol prevažne z kopca, s krásnymi výhľadmi do Vrátnej aj do Turca. V tomto počasí tu bolo samozrejme plno ľudí. My sme nechápavo pozerali na obrovské holoruby priamo pod Veľkým Rozsutcom, hnusný zásek novej cesty na Grúni a nejaký nový hotel pod Sokolím, ktorý svojou výraznou žltou farbou ohromne „ladil“ s okolím. Biznis forever! Na druhej strane hrebeňa (pod Žobrákom) sa zas v lese vyzúrili lavíny, vietor aj lykožrút. Každý nech si domyslí, čo do prírody národného parku patrí viac.

Stúpanie na Stoh bolo tradične nekonečné a šmykľavé, odmenou za námahu bol „pózujúci“ Rozsutec. Klesanie do Kraľovian je najprv po príjemnom chodníku nad hranicou lesa s peknými výhľadmi hlavne na protiľahlé svahy nad záverom Šútovskej doliny. Nižšie v lese už značka vedie po zvážnici, ktorá je hlavne v spodnej časti riadne povymieľaná. Dobrá ústupová trasa z hrebeňa, ale opačným smerom odporúčam len masochistom.

Rišo Pouš