Na prieskume u susedov: Szilvás-kő

Čo vás napadne pri pojme „čadičová vyvrenina“? Pevne verím, že všetkým s ukončeným základným vzdelaním sa vybaví v mysli aspoň predstava päť- alebo šesťbokého hranola. Tí trochu rozhľadenejší si určite spomenú na náš snáď najznámejší kamenný vodopád pod Šomoškou alebo Panskú skalu v Čechách. No ani ja som doteraz netušila, že kúsok za hranicou s našimi južnými susedmi sa rozprestiera údajne najväčšia čadičová planina strednej Európy s rozlohou 13 km².

V rámci poznávania dosiaľ nepoznaného a po odporúčaniach znalejších turistov sme sa vybrali preskúmať krásy Szilvás-kő (Slivkovej skaly) a jej okolia. Autom sme prerazili SK-HU hranicu pod hradom Šomoška, prefrčali Salgótarjánom a s výhľadom na hradnú dvojičku Salgó sme dorazili do Rónabánya, kde na kopci nad dedinou začína miestny náučný chodník. Dĺžku má len 2 km, ale my sme sa tam prebavili viac ako 3 hodiny - vždy bolo čo obzerať.

Široká a mierne rozbahnená lesná cesta nás už po pár desiatkach krokov doviedla k prvej z informačných tabúľ. Na naše príjemné prekvapenie boli písané aj po slovensky. Hovorili o histórii ťažby uhlia a bazaltu (čadiča) v tejto oblasti, čím objasnili pôvod miestnej atrakcie. Po niekdajšej ťažbe tu ostali odkryté 20 metrov vysoké skalné steny s typickou čadičovou odlučnosťou. Čo už je tak trochu raritou, je odlučnosť vo dvoch rôznych na seba navzájom kolmých smeroch. V areáli pod Nagy Szilvás-kő sú dva takého odkryvy, jeden manší a jeden väčší. V rámci bezpečnosti sú obohnané novučičkým dreveným zábradlím a doplnené infotabuľami. Teda zatiaľ len stojanmi, časom zrejme pribudne aj text :o)

Odtiaľ sme už miernym stúpaním dosiahli vrchol Nagy Szilvás-kő (625 mnm). Výhľady so skaly sú aj v zime len obmedzené, skromná diera pomedzi stromy sa otvára len smerom na Tachty a Cerovú vrchovinu a čiastočne cez Szilváspuszta na východ. Nás však viac zaujali rôzne diery a prepadliny v skale, ktoré vraj vznikli zbortením banských chodieb. Čím viac sme sa vzďaľovali od vrcholu, tým sa praskliny viac otvárali a prehlbovali, až vytvorili steny akéhosi kaňonu. Pri informačnej tabuli, ktorá odhaľuje príčiny zlyhávania kompasu, sme už značku opustili a hnaní zvedavosťou zliezli medzi skalné steny. Kaňon má odhadom (v tomto som slabá, ale skúsim to) dĺžku 100 m a hĺbku do 15 m, dno je vystlané hrubou vrstvou lístia a steny obrastené machom. Je celý priechodný, na dvoch miestach to uľahčujú polorozpadnuté rebríky a staré horolezecké laná, ale my sme ho celý neprešli. Posledný úsek a výlez z kaňona je dosť strmý, úzky a zrejme aj po štyroch. Ale dá sa.

Z kaňonu sme sa po pármetrovom klesaní dostali k hrobom dvoch českých vojakov. Odtiaľ už pomedzi stromy vykukoval náprotivný čadičový vrchol Kis Szilvás-kő (615 mnm). Výhľad z neho nie je žiadny, no aj tu sme objavili skalné bludiská, diery a pukliny.

Okruh sme uzatvorili po žltej značke širokou lesnou cestou, ktorá nás vrátila do východiskového bodu. Odporúčam tu zastaviť každému, koho cesta náhodou povedie okolo. Nezaberie to veľa času a na malej ploche sa tu nachádza veľa zaujímavostí. A je to vhodné a ľahko zvládnuteľné aj pre malých krpcov...

Jana Jaraba