MTB Skalisko a Mine trails nad Rožňavou

Rožňava ráno. Stretávame sa s Lukášom na námestí. Obaja to máme tak na rovnako: on z Lučenca, ja z Popradu. Kávu dostaneme v jednom podniku aj keď ešte nemajú otvorené a môžeme vyraziť. Plán stále rovnaký: "Smer nebo, oblaky!" :-)  Popod les sa lesnou cyklotrasou presunieme do Krásnej Hôrky. Zahundreme si nad starou kauzou - ako to, že ešte stále nie je otvorená, a už sa napájame na asfaltové stúpanie do Úhornianskeho sedla (1000 m). 

Áno asfalt!! Dáva nám toto stúpanie veľký zmysel, aj keď ideme do terénu hľadať traily. Prekvapivo pokojné a pekné stúpanie s novým asfaltom iba potvrdí náš odhad. V sedle sa napojíme na legendárnu SNPéčku a tu sa už ponoríme do lesa, teda do toho, čo z lesa zostalo. Pri rázcestníku s názvom "Pod bielymi skalami" dobiehame a predbiehame veľkú skupinu turistov, a keďže kecáme jak dve baby na trhu, tak samozrejme prehliadneme odbočku na červenú. Následuje hôľna časť, výhľady, fotky a stále si nevšimneme, že sme zišli z nášho smeru. Nasleduje zjazd v hustom poraste: chodníček síce pekný, ale nevidím značku, a tak vytiahnem telefón, Lukáš ten mizne dole. Zorientujem sa, zistím kde sme, a hneď aj vymyslím náhradnú trasu. Nevraciame sa, na bajkoch obchádzku zmákneme rýchlo.

Sedlo Krivé je miesto, kde sa zase vrátime na červenú, a potom už po nej jazda až na Skalisko. Náš prvý cieľ dnešného pojazdu. Hrebeň bol aký má byť. Spadnutých stromov veľa nebolo a cesta aj chodníček veľmi priaznivé pre bajk. Na vrchole dáme pauzu a pokračujeme smer ďalší cieľ: chata pod Volovcom. Hneď pod Skaliskom síce zase zle odbočíme, ale vrátime sa na správnu cestu. Dobre sme spravili, lebo úsek po žltej značke až takmer ku chate je najkrajší singláč pojazdu. Vychutnáme si jazdu s pohľadmi až na Rožňavu, ktoré nám otvoril zmiznutý les...

Chata Volovec (viď odklik na článok dole a moje zážitky z tohto miesta, keď ešte bolo v lese), pred ňou je len jeden turista, na sobotu je tu kľud. Dávame kofolu a dočerpáme vodu. Pokecáme s chatármi, ktorí sem chodia na terénnom aute a púšťame sa do zjazdu smer Rožňava. Začiatok krásny singláč, ale potom už je celý zjazd po lesných cestách, nie je to zas ale márne, pekné to je aj tak a pozitívna je aj prejazdnosť a absencia blata. Po tom období sucha sme s tým ale rátali.

Rožňava, námestie, zmrzlina, prvá časť dňa úspešne za nami. Následuje druhá: Mine trails, sme zvedaví čo nás čaká, chýry o tejto lokalite sa už nejaký čas šíria v bajkovej komunite, a aj preto sme tu, aby sme to poriadne obzreli. Jedna z otázok je: "Bude Lukáš šťastný aj na hardtaili?"

Prichádzame ku mapke pod lesom. Mine trails sú na kopci Rákoš a ťahajú sa až dozadu na Ostrý vrch. Rozhodujeme sa rýchlo, že to potiahneme výstupovou zvážnicou až dozadu na najvyšší bod trailov. Výšľap je nakoniec celkom dlhý, a tak chvíľu trvá, kým sa preklopíme do zjazdu. Prvý trail sa volá Ostrý. Pekný, miestami kamenistý trail a známky toho, že túto sezónu sa tu ešte veľa nejazdilo. Po chvíli pochopíme, že hlavné dianie sa sústredí nižšie a že sme si trošku pri našom objavovaní zabehli.

Po prejazde Ostrým sa tešíme, že už máme vyhrané, orientačná tabuľa a pokračujeme Šlapkou ale... Viete ako sa Šlapka povie po poľsky? To slovíčko vyslovujeme nahlas stále dookola! Ono to je totiž výšľapový trail - chvíľu nám trvalo, kým sme pochopili a ešte dlhšie, kým sme sa s tým vyrovnali :-)

Nasleduje Bellavý, potom Hrebeňák a aby som zmiernil Lukášove pocity, ktoré získal pri kontakte jeho hardtailu s kamenistými pasážami, tak to zvrtneme na Flowtrail. Ten by mal byť nový a ako zvyknú také traily byť, aj vyhladený. Púšťame sa dole a ako sa hovorí: Koniec dobrý-všetko dobré! Ten flow nám výrazne zlepšil pocity, ktoré zase neboli ani predtým že úplne zlé ;-)

Pozeráme na hodinky, uzatvárame prvý kontakt s Minetrails detským flowom a basta, po lúke zjazdujeme do mesta. Námestie, kofola, rozchod.

Dobré to bolo.

www.minetrails.sk

chata Volovec info

Si spomínam na staré reklamné heslo ešte zo spolupráce s Rockmachine: "In trail we trust!" Rožňava je za nami, rád sa tam vrátim, je tam ešte čo objavovať, ale to už pozerám na môj dlhý zoznam objavovacích plánov...

Martin Bartoň