Montenegro je iné

          V Čiernej hore by sa určite dalo hovoriť ako o krajine dvoch tvárí, ktoré majú jedného spoločného menovateľa: nádhernú prírodu. My sa budeme teraz venovať jednej z nich a to tej vnútrozemskej. Divokým horám, ktoré toho o turizme ešte chvalabohu veľa nepočuli.

Čierna hora je iná...

To nám kolovalo mysľou, keď sme ju po pár nádherných dňoch opúšťali. Je úplne iná ako hociktorá krajina smerom na západ. Toľko horskej krásy na tak malej ploche. Tak málo ľudí. Takmer žiadna infraštruktúra. Prázdne kempy. Pozatvárané reštaurácie a bufety pri hlavnej ceste smerom k moru.

Popri tom prijateľné ceny, dobrosrdeční ľudia a pokojná a prijateľská atmosféra. Aj opilec v krčme vedel o existencii slovenska, a hneď spomenul pána Lajčáka! V dobrom! "To sú naši!" povedal svojim kumpánom pri stole :)))

Čierna hora je iná... ešte tu neobjavili cenu dreva, robili sme si žarty na konto nekonečných lesov a mali sme na mysli smutnú slovenskú realitu.

Čierna hore je iná... nemajú tu dotácie na každú kravu ako v Alpách a preto je tu kráv a ovcí tak akosi pomenej a hlavne znesiteľne, nie ako v krajinách smerom na západ.