Malofatranská stovka 2014

Strašne som bol pred rokom zvedavý, čo bude o rok a prvý júlový víkend som sa dožil a dočkal. Chvály na takmer bezchybný prvý ročník, hnusné číslo 6800m pri údaji o prevýšení a možnosť absolvovať len polovičnú trasu do Strečna - to asi boli hlavné lákadlá druhého ročníka MF100. Podstatne prispeli k faktu, že toto ultrapodujatie sa hneď na druhý raz stalo na Slovensku najmasovejším. Limit 300 masochistov bol vyčerpaný dávno pred uzavretím prihlasovania.

Ale pretože nič nie je na prvý pokus dokonalé, ani tu sa organizačný tím nevyhol úpravám: štartová a cieľová brána, noví sponzori cien, optimalizácia rozloženia kontrol (vrátane troch tajných), samozrejme to pridanie polovičnej trate... Vyhnúť sa bahennému kúpeľu v Kysuckej vrchovine? Super! Namiesto toho bol malý močiarik hneď na štarte a pekné blatká na konci dlhej trasy :-) Ale prečo tie kilometre asfaltu na úvod (Terchová - Štefanová, Petrová - Zázrivá - Biela) v kraji, ktorý ponúka toľko možností pohybu mimo ciest? Prvý úsek ešte dobre - slúžil na rozohriatie a roztriedenie, pohoda. Ale druhý by sa dal riešiť elegantnejšie, mimo ciest, frfľali mnohí. Ale zas neubudlo z nikoho kvôli tomu, že? A v podstate to bol zároveň posledný asfalt, ak nerátam prebehnutie Strečnom.

Viacerým tiež chýbal veľmi pekný úsek hrebeňa Stratenec - Suchý. Nahradený bol traverzom z juhu po žltej a následným „infarktovým“ výstupom nazad na Suchý. V traverze sa síce dalo bežať, ale väčšina by vraj ocenila zmenu rytmu a krásu skalného hrebeňa. Veď aj cez Rozsutec sme šli miestami po štyroch a na oveľa dlhšom úseku. Patrí to predsa k typickým znakom týchto miest.

Boli aj iné kritiky (že chýbal jonťák, pre posledných už niekde aj iné dobroty, a niekde lepšie nočné značenie), ale ťažko vyhovieť všetkým. Na druhý ročník a takúto „masovku“ to myslím bolo ako celok až pridobre zorganizované. Bolo vidieť kvantum odvedenej roboty, nasadenie a ochotu na občerstvovačkách, no proste celé super!

Inak veľmi netypicky riešený bol záver, keď „z cieľa“ (K13) na Fačkovskom sedle bolo treba pokračovať ešte ďalších asi 14km (sedem na obrátku na K14 a potom pekne nazad), aby sa človek mohol definitívne zastaviť v cieli, zas na Fačkovskom sedle. Veľmi silný psychologický moment, najmä pre niektorých, ku koncu už dosť „mentálne nalomených“ :-) Každé podujatie má svoje špecifikum, tak prečo napríklad nie aj takéto? Veď čo s tým, keď sa napriek snahe nepodarí nájsť kapacitne zodpovedajúce zariadenie v pôvodne zamýšľanom cieli v Čičmanoch? No, ale zas pre lemravých reportérov super výhoda, ako zachytiť dianie na čele z pohodlia zadných pozícií :-))) Aj keď jednému lemravému toto vôbec nevyšlo, o tom však neskôr :-)

Čo ale bolo na tomto poslednom úseku najlepšie, to bol výškový profil - zaradiť takúto brutalitu na záver už tak profilovo najťažšej slovenskej stovky, to chce riadnu odvahu :-) Alebo škodoradosť? :-))) Stúpanie na Suchý? Rozsutec po štvornožky? Zostup z Hnilickej Kýčery? Výstup na Kľak? Len biedne kopčeky!!! Veď aj do cieľa sa klesalo po zjazdovke so sklonom tatranského žľabu :-) Po ktorej sa bolo treba predtým vyplaziť samozrejme aj smerom hore. A v kombinácii s mokrou trávou a blatkom, no mňam... Dodnes som mal pocit, že na zbehy strmých svahov už mám nohy dostatočne naučené. Aktuálne pocity v predných stehenných svaloch ma ale veľmi intenzívne vyvádzajú z omylu.

Nedá mi nespomenúť, že jedna nemenovaná trojčlenná úderka si v tej záverečnej „obrátkovej“ pasáži navyše pomýlila miesta, kde mala byť obrátka, výborne označenú obrátku prehliadla a dala si o jeden kopec viac (dvakrát samozrejme). Cestou nazad ku skutočnej obrátke boli vymyslené napríklad tieto výhovorky: zaokrúhlenie prevýšenia na rovných 7000m, malé odskočenie na svadbu v Čičmanoch a tak... :-)))

V exponovaných podmienkach supernáročnej trate a navyše na nechránenom hrebeni hrá veľmi dôležitú úlohu počasie, veď vieme čo bolo vlani... Našťastie tento rok to vyšlo skoro ideálne - ráno chládok, cez deň pekne, vietor ochladzoval tak akurát, len poobede sem - tam pár kvapiek padlo. V podstate sa dalo ísť aj nocou len v tričku. Výnimka = Veterné, ale tam duje aj keby nikde na svete ani vánok nebol, to sa neráta :-) Zato po posledných dažďoch boli veľmi kvalitne „prevlhčené“ niektoré úseky v závere (zostup z Kľaku a do cieľa napríklad). Tam asi všetci impregnovali zadky blatkom, kto povie že on nie, nik mu neuverí :-)

Popis bojov o čelné miesta zaujíma najviac ich účastníkov, tí vedia kedy, kde a ako sa ruvali, tak toto vynechám. Veď kto chce, nájde si výsledky na stránkach MF100 a aktualizácie na FB. Nanešťastie v cieli som nemal čas zisťovať, aké to tam vpredu bolo a moje pozície na trase boli až príliš „zadné“ na nejaký „priamy pohľad na bojisko“. Azda len toľko, že už prvá tretina trasy v okolí Snilovského sedla sa stala „pohrebiskom“ dvoch z favoritov, zo zdravotných dôvodov. Ale kompletná súčasná slovenská špička tu bola a pekne si to rozdala. Do toho im samozrejme kecali bratia spoza hraníc.

Výhovorku (mojich zadných pozícií) som mal samozrejme pripravenú, že sa šetrím na Stíhačku a že idem hlavne turistikovať a fotiť a tak :-) Aj som fotil - až po Strečno, kde mi vypovedala jedna baterka a o kilometer ďalej aj náhradná, ešte včera naplno nabitá :-( Takže posledné foto mám z tajnej kontroly za hradom, aj to nepodarené. Potom som si už mohol naplno užívať krásy večernej hôľnej Lúčanskej Fatry, jej nočného lesa a zrod nového dňa na lúkach Strážovských vrchov. Stálo to za tú drinu, odporúčam! A organizátorom prajem veľa energie do ďalšieho ročníka a ďalších vylepšení!

Rišo Pouš

Ešte odkaz na stránku: http://mf100.weblahko.sk/