Ľubochňa - Ostré - Švošov

Podľa mapy je to síce strmá, ale krátka trojhodinová prechádzka. Vhodná tak na vypotenie nedeľného obeda. Koncom januára 2010 po výdatnom snežení sme sa tam ale motali vyše 5 hodín. Vo „vajcovom“ snehu. Ale aj časy na mape sú oproti smerovníkom dosť odlišné.
Začína to celé nevinne, po rovinke popri železnici od stanice v Ľubochni. Za koľajami ale začína riadne ostré stúpanie. Najprv síce len pár serpentíniek, ale po vydýchnutí na lúke, zvážnici a v jemne stúpajúcom traverze to príde. Priamo hore po spádnici na bralnatý hrebeň Havrana. Nás navyše spomaľoval čoraz hlbší sneh. Na prvom vrchole sú dva vysielače, ale mapou sľubovaný kruhový výhľad sa nekoná. Alebo sa treba vyšplhať?

Odtiaľto je to už striedavo z kopca – do kopca až do sedla pod Ostrým, zato záveje sú čoraz hlbšie (či vyššie?). Z hrebeňa trčia vápencové bralá, niektoré treba obísť, z niektorých sa dá dovidieť do doliny Váhu. Výstup na Ostré sme si potme už odpustili. Zo sedla už sa ide dolu príjemne, najprv chodníkom, ktorý sa čoskoro zmení na rozbitú zvážnicu s výmoľom v strede. Aj napriek hlbokému snehu sme za hodinku na stanici v Švošove.

V lete je to celé v lese, vyhliadok je pomenej, aj to len v prvom stúpaní k vysielačom. Zimná zasnežená romantika ich ponúka viac pomedzi konáre holých stromov. Treba ale rátať so zdržaním – na niektorých miestach je ťažšia orientácia, lebo nevidno chodník. Nám sa aj značky niekedy skryli pod námrazou a tie ostatné bolo akosi lepšie vidieť v smere od Švošova, ako v smere od Ľubochne. Pod novým snehom boli hlavne na začiatku len konáre a lístie, čo v strmom svahu nebolo dvakrát príjemné.

Rišo Pouš