Kolečko okolo Vyhnianskej doliny

Štiavnické vrchy: tam sa dá motať po prírode, pamiatkach a cestách  do zblbnutia. Krajina, ktorú vytvorila praveká sopečná a stredoveko-novoveká banská činnosť, je neskutočne pestrá. Keď sa k tomu prirátajú ostré a tiež pestré farby neskorého, novembrového babieho leta, netreba viac slov, treba ísť! Je jedno či pešo, či na bajku, väčšina tunajších trás je vhodná pre oba spôsoby pohybu. A v zime na bežky samozrejme tiež. Preto som tentokrát vyberal podľa množstva lúk, aby som sa len po lese nemlátil. Požiadavky pri náhľade do mapy spĺňal okruh okolo doliny, ktorá je jednou z hlavných prístupových trás do Štiavnice od Hrona – z Bzenice cez Vyhne a Banky.

Na začiatok dlhšie, ale mierne stúpanie z Vyhní od kúpaliska na Kerling (Banský vrch), prevažne lesom. Potom už ale viac lúk, hojdavé hore a dolu po pevných lesných a lúčnych cestách, komfortne zjazdných aj na hardtaile. Bohaté výhľady, mierne sklony. Modrá značka, ktorá ma viedla, je časťou Chodníka Andreja Kmeťa. V polovici trochu asfaltu okolo sedla Červená studňa, prechod na červenú a hybaj nazad po druhej strane doliny, zas väčšinou po lúkach. Nad Bartkovým majerom zmena farby – odtiaľ až do Hliníka nad Hronom idem prakticky po žltej. Len pred koncom, na Janovej lúke, sa oplatí na chvíľu ju opustiť a spraviť si zachádzku po zelenej cez Kečku a Bralce. Je to príjemná zmena po celodennom dupaní po cestách, lebo jedine tu je iba lesný chodník. Vedie cez prírodnú rezerváciu.

Celé to má asi 30km a dá sa to zmáknuť do 9-10 hodín bez náhlenia. Odporúčam v každej ročnej dobe. Dosť bolo slov, vychutnajte si farby jesene v tejto krajine radšej na fotkách.

Rišo Pouš