Gavurky mtb

Až na výnimky nie veľmi technicky náročná bajkovačka medzi Zvolenom, Dobrou Nivou a Kráľovou, na západe pohoria Javorie. Asi na 50 kilometroch bolo všetko – single, šotliny, trávy, hliny aj asfalty. Chrtenie aj technika. Konečne som vyskúšal Zvolensko – môťovské singletraily a konečne som navštívil miestne „UFO“ medzi Sásou a Dobrou Nivou, ale najmä vzácny a krásny pasienkový riedkoles Gavurky. A konečne komplet „v krátkom“, lebo pár dní pred koncom mája sa k nám začalo valiť leto. Po dažďoch, ktoré pred pár dňami priniesli „traja zmrznutí“, v krajine ani stopy, sucho pretrvávalo. Takže začiatok aj koniec na zvolenskej malej stanici, začiatok terénu na zvolenskej (západnejšej) vetve miestnych singlov, koniec terénu na tej  môťovskej (východnej). Medzi tým pekne po poradí Podzámčok, Podholienec, Dobrá Niva, komplet okruh po náučnom chodníku jej chotárom aj so železničným viaduktom, UFOm a Gavurkami, potom znovu cez Gavurky do sásovskej osady Podskalka a Lomnianskou dolinou nad Kráľovú. Takto:

Úvod: z Neresnice od kúpaliska po žltej turistickej a po obojsmernom singli. Neviem – asi je to jediná možnosť, ako sa dostať nad Kráľovú inak ako po asfalte. Ale až hore som nešiel, na Dinových lúkach som to stočil doprava dolu a po hravom, technickom singlíku (Michalková - Šúplatka) som kadejako po biede zliezol na asfaltku, ktorá stúpa do Michalkovej.

Len som ju preskočil a až do Podzámčoku to bolo po širokej, šotolinovej lesnej ceste, dobrej na upokojenie nervov pre antitechnika môjho typu – lebo zdvihy aj zručnosti doooosť chýbali v predošlom úseku. V podstate aj z Podzámčoku cez Podholienec a až dole do Dobrej Nivy to bolo podobne jednoduché, tienisté, široké a šotolinové, čiže pohodové.

Okruh po náučnom chodníku chotárom Dobrej Nivy bol zas viac po hline a tráve – na začiatok popri železnici po rovine, no za viaduktom „Šesť mostov“ stále strmšie stúpanie k tomu „UFU“ Našťastie po parádne pokosenom, lebo moc ľudí tadiaľ asi nechodí a niekde by sa cesta cez lúky asi aj strácala v tej vysokej tráve.

Gavurky stoja za samostatnú zmienku – od UFA k nim je to kúsok dole po pevných cestách a prechádzka pomedzi solitéry starých dubov ozaj stojí za to. Ozaj unikátny ekosystém a u nás netypický krajinný ráz má tento chránený areál. Aj keď je tam stále vidieť brutálne následky pobytu „bratských sovietskych“ vojsk aj vplyv socialistického poľnohospodárstva.

Uzavrel som okruh zjazdom pomedzi lúky do Dobrej Nivy a že som si chcel vyskúšať cestu, po ktorej som ešte nešiel, od cintorína som sa vyštveral (po takej chotárnej asfaltke) znovu na Gavurky. Aby som ich len prekrižoval a už po lúčnych cestách sa prepracoval do osady Podskalka. Pekne je tam!

Ani Lomnianskou dolinou som ešte nešiel, Tak som bol prekvapený z asfaltu – a ešte aký je hladký! Náladu mi trochu skazili aj „spoluobčania“, ktorí na moje prekvapenie osídlili záver doliny a krásne je tam vidieť, kade chodia na autobus – odpadky pod každým kríkom, ako to len oni vedia. Inak veľmi pekný kút je to tam a celé stúpanie je príjemne ľudské a takmer plynulé.

Krátko dole a hore lúkami, od otočky autobusu po asfaltke cez jej najvyšší bod a pohľad doprava, do jamy záveru doliny Sekier. Minul som odbočku doľava smerom na Jednostopy Lomné, ale tie ma ako pravého zvážnicového cykloturistu nelákajú už vôbec. Zato o kúsok ďalej, za zastávkou Kráľová - Krsty odbočka doprava, na singel Brekyňa, to je ono!

Brekyňa síce nie je singel, ale normálna lesná cesta pod hustými korunami stromov, v lete a nezaplatenie. Spočiatku trochu hrboľatá, inak pohodová, takmer „flow“ a na väčšine svojej dĺžky mierne klesajúca. Len v závere chvíľu stúpa, ako sa chystá pripojiť k „prístupovému trailu Košiarne“.

Trail Košiarne tiež sprvoti moc neklesá, plazí sa hore - dole po hrebienku, zato sa ale postupne ozaj mení z cesty na chodník. Rozdvojuje sa dokonca na dve vetvy, tá doľava (Môťová) je trochu dlhšia a v závere asi o dosť strmšia. Hore by som tade tlačiť nechcel. No hlavne, že sa to dá smerom dole bez nejakých veľkých technických schopností.

Vynorenie z lesa je tu priamo oproti komínu bývalej kotolne – tak mi neostalo nič iné, len sa preštrikovať uličkami starej Môťovej, čo najrýchlejšie ujsť z preplnenej Lučeneckej cesty a symbolicky stopnúť COROSy pod zvolenským zámkom. Ostalo času ešte na jednu čapovanú na námestí a potom už len vlak domov. Dobré to bolo, pestré!

Rišo Pouš