Blatnická dolina

Mali sme ju tu na Vetromagu už párkrát – odkazy sú dole. Ale vždy v kombinácii, alebo len ako nástupnú dolinu k vyšším cieľom. Teraz bude za hviezdu sama - a právom. Spolu so susednou, známejšou (a vyasfaltovanou, takže navštevovanejšou) Gaderskou je to jedna z najkrajších veľkofatranských dolín. Najmä kvôli niekoľkým užším, kaňonovitým úsekom so skalnými stenami na dne a mnohým skalným bralám, stenám a vežiam, dvíhajúcim sa nad koruny stromov na svahoch. Aj jedno skalné okno vidieť priamo z cesty. Ešte jeden rozdiel je tu oproti Gaderskej, ktorá je dvojnásobne dlhšia aj preto, že sa zatáča – Blatnická vedie priamo do vnútra pohoria v smere severozápad – juhovýchod, takže je vhodná na príjemnú prechádzku aj v hnusnom počasí, kedy poskytuje závetrie. Len nesmie fučať priamo od sz – zo smeru, odkiaľ do Turca to hnusné počasie zväčša prichádza :-)

Spevnená šotolinová cesta vedie zhruba šesť kilometrov od ústia po smerovník „Spoj Rakytovských dolín“, takže pod nohy netreba veľmi pozerať. Dolinou sa plazí v pohodovom, miernom sklone aj zelená značka a cyklotrasa. Zelená pokračuje ďalej cez Smrekov na Kráľovu studňu, cyklotrasa pri smerovníku končí. To ale nie sú jediné možnosti. Od smerovníka sa dá ešte „vybehnúť“ po žltej značke pod Drienok, podobná žltá vedie z nižšieho bodu doliny do opačného svahu (ale rovnako strmého) pod Ostrú. Na mapách sú tie žlté také krátke spojky, v realite poriadne výživné strminy. Ale najmä tú nižšiu odbočku sa oplatí pozrieť, aspoň po skalný prah v jej prvej tretine, lebo cestou k nemu sú v lese, aj priamo popri chodníku, porozhadzované parádne skaly až bralá. A tam dole nie je sklon veľký (to ani na druhej žltej odbočke).

My sme ešte ako bonus obzreli aj lezecké steny pod Kaškovou vežou – pekné, suché vápencové skalky, otočené na juh. Inak jedna z tunajších ciest má meno Vetroplach (5+). Celý sektor je ukrytý v lese nad pravým brehom potoka, v dolnej časti doliny – na chodník k nemu vedú dva mostíky cez potok. Pred mostíkmi stoja teraz aj tabule, odkazujúce na natáčanie filmov o SNP a o Jánošíkovi v týchto miestach. Nedá sa nevšimnúť si ich.

Takže hore – dole Blatnickou je to tak na 2-3 hodinky, pohoda aj na párovú vychádzku za ruky vedľa seba, prípadne ako núdzovka, keď je na hrebeňoch poriadne hnusne, ako sme mali my teraz. Na dne doliny je zaujímavostí dosť - nuda nehrozí, ako vidieť na fotkách. A ako bonus napríklad ešte zachádzočka na Blatnický hrad a potom na legendárnu Gaderskú kávu do hotela. Všetko toto sa dá napríklad aj za jemného dažďa, no a čo?

Rišo Pouš