Polana a Rudohorie

Načínam druhú polovicu 4-dňového potulovania po lesoch stolických a muránskych - raňajkami na terase chaty na lúke Studňa na Muránskej planine. Ručiaci jeleň nedal spať, takže všetky ranné úkony sú za mnou skôr, ako slnko vylezie nad stromy. Môžem vyraziť v ústrety skracujúcim sa tieňom. Cieľom je dolina pod prameňom Rimavy, kde na mape vidím preveľa sivých obdĺžničkov a teda dúfam, že zas nebudem musieť vyťahovať stan. Dostať sa tam nechcem priamo (to by som skončil na obed) – ide sa pekne cik-cak, lebo chcem obzrieť aj samoty nad Tisovcom.  

Muránska Zdychava vstáva ešte za tmy a ja s ňou. Nie že by tu bol nejaký veľký ruch, ale senník, moja dnešná „ubytovňa“, je v doline a ja si chcem vychutnať východ slnka z vyšších miest samôt a terasových polí. Tak sa štverám tam, odkiaľ som včera zliezol, hľadajúc nocľah. Času do svitania dosť, času do večera ešte viac. Dnes to bude kratšie ako včera, komplet po červenej a dúfam že aj hodné tejto farby, vyhradenej pre hlavné turistické chodníky. Cez rekreačné stredisko (komu ako :-) Predná hora sa chcem dostať medzi kone na Veľkú lúk

Je polovica septembra, leto sa akosi nechce rozlúčiť a vo štvrtok štátny sviatok. Ideálna príležitosť vypadnúť z civilizácie na dlhé štyri dni a zaplatiť to len jedným dňom dovolenky. Lákajú ma menej navštevované končiny Slovenského Rudohoria medzi Stolicou, Fabovou hoľou a Klenovským Veprom, ktorých jadrom je NP Muránska planina. Pre istotu mám aj stan, ale spolieham sa na senníky a šopy. Aspoň podľa mapy by ich malo byť na konci každého dňa dosť. Takže správne naladený vystupujem z vlaku pod „Telgártskou sľučkou“. Dnešným cieľom je najp

         Už minulý rok som sa čistou náhodou dostala na nultý ročník skvelej akcie pod názvom Horehronský trojboj. Preto som ani tentokrát nezaváhala s prihláškou a podarilo sa mi presvedčiť ešte pár podobne postihnutých nadšencov. Veď o čom raz budú deťom rozprávať a s čím sa budú po krčmách vystatovať? Po skúsenostiach z minulého ročníka mi bolo jasné, že ak chce človek správne doladiť športovú formu a nezanedbať pritom pitný režim, musí prísť už v piatok večer a prespať v kempe. Tak aj bolo. Bajky sme museli doručiť na odovzd

         Štiavnické vrchy patria k tzv. stredoslovenským neovulkanitom. Pozostatky sopečnej činnosti sú lákadlom nielen pre geológov, ale aj pre bežných turistov. K najviac navštevovaným lokalitám v tomto pohorí patrí dominantné Sitno (1 009m n. m.), či početné štiavnické tajchy. V tomto článku sa ale pozrieme na zákutia v juhovýchodnej časti Štiavnických vrchov, ktoré rozhodne nepatria k tým hojne navštevovaným. No napriek tomu sa určite oplatí spoznať aj takéto končiny. Značkované trasy boli v uplynulých rokoch obnovené, takže pohyb p

         Keďže posledné zimy akosi nechcú dopriať dostatok snehu, nie je problém podnikať aj pešie túry vo voľnom teréne. Práve naopak, zimné scenérie ukrývajú v sebe svoje čaro. Práve takáto situácia nastala v sobotu 16. januára 2010 s krásnym inverzným počasím. Po vianočnom, novoročnom a trojkráľovom odmäku to na bežeckých tratiach vyzeralo zúfalo, a tak padlo rozhodnutie na peší výlet v mierne zmenenom prostredí. Tento krát sme zamierili do pohoria Ostrôžky, ktoré patria spolu s ďalšími k oblasti neogénnych stredovulkanitov. Inšp

          Rieka Ipeľ patrí k tým dlhším slovenským riekam. Z celkovej dĺžky 232km až 140km tvorí štátna hranica s Maďarskou republikou. V našom putovaní sa vyberieme ku prameňu tejto rieky, ktorý v porovnaní s prameňmi iných významnejších európskych riek (napr. Labe), nepatrí k tým hojne navštevovaným. No o to lepší dojem je z pobytu v krásnej prírode. Prameň Ipľa sa nachádza v západnej časti geomorfologického celku Veporské vrchy (súčasť oblasti Slovenské rudohorie), presnejšie v podcelku Sihlianska planina.          �

Vôl na Volovci alebo sPúštna odyssea Volovskými vrchmi, nadpisov na tento článok by bolo viac. Z viacerých zdrojov sa ku mne už dávno doniesol chýr, že vrchol Volovec, nazývaný aj Skalisko 1293m vo Volovských vrchoch sa oplatí navštíviť. Vraj jeden z najkrajších vyhliadkových kopcov na Slovensku. Za dobrej viditeľnosti, ktorá býva väčšinou v zime vraj vidieť Tatry na severe a Maďarsko na juhu.   Pozrel som do mapy, uvidel ten dlhý hrebeň z Dobšinského kopca a plán bol jasný. Už len ako sa dostať naspäť. Ako to už býva, aj tento plán však musel dozr

                   Poznám Horehronský trojboj v kombinácii Rum - Vodka - Borovička. Tekntokrát sa však objavila jeho nová - športová verzia v zložení - beh - bike a splav Hrona, ktorá ma oslovila viac ako tá predošlá a tak som narýchlo rozbehla pátranie po spoluparťákovi - kedže tento pretek je pretek dvojíc. A tak sa stalo že sme sa v prvomájovú sobotu ocitli vo vodáckom kempe Dronte v Nemeckej, kde bola prezentácia a zraz účastníkov. Nad Nízkymi Tatrami vyseli dažďové mraky - ideálny čas na kúpanie sa v Hrone:-)) Napriek tomu sa nazbieralo 25 dv

Píp, pííp, píííííp. Protivný budík. Ledva rozlepené oči, spomínanie na včerajší výmysel. Mrvenie pod susedným paplónom – spinkaj láska, prídem. Rozkývať kĺby, obliecť. Jedna vrstva, druhá, tretia. Šatku, čiapku, rukavice. Zamykám zvonka. Nočný vrátnik, prekvapený zaspatý pohľad. Behať? Teraz????? Bzučiak na vchode, hups do snehu po členky. Oranžové ticho......a zima. Ako v ruskom filme. Prvé opatrné kroky, zrýchľujem. Vločky šteklia na tvári. Spiace mesto, vrčanie traktora. Neviditeľný chodník, odhrnutá cesta. Hlboké stopy po maratónkach.

„Stojí vysoká, divá Poľana“ a ako zvyšok svojej búrlivej treťohornej minulosti nám zanechala viaceré „opachy nezvratných skál“, napríklad Melichovu. Niekto si myslí, že je to stuhnuté čelo lávového prúdu, ktorého zvyšok už stihla zožrať erózia. Legenda však hovorí, že je to skamenená „dcéra tejto rodiny“ s nošou na chrbte – najkrajšie to vraj vidno zo západu, z náprotivného svahu na Spúštianke, ale musí opadať lístie. „Akoby Detva obrov nemala“ – baba s nošou je vysoká dobrých 15 metrov „a na tých prsiach mohutných“ ponúka p

Vstávam dobre vyspatý – nechcelo sa mi tlačiť v stane, ktorý je len teoreticky trojmiestny. Veď dnes už končíme, nevadí trochu rosy na spacáku. A noc bola suchá, lúka mäkká, nebo jasné. Stopy od medvedích zubov alebo od pneumatík na tele nemám, tak je dobre. Zvyšné dva mäkkýše sa ešte prevaľujú v stane, tak sa obzerám po lese po nejakých hubách, ale je tu riadne sucho, nikde nič. Maťa včera vyhlásila, že dnes bude popri ceste huby zbierať – no, bude mať čo robiť. Ani jeden z predchádzajúcich dní sme toho veľa neprešli a dnes to asi bude ešte

Kukáme z okienka drevenice – útulne pod Klenovským Veprom. Po predchádzajúcich dvoch nociach na tvrdom podklade sú staré matrace nevídaný komfort, ani myši v noci veľmi nešuchotali. Ráno ako vymaľované – konečne! Tie sivé špongie z oblohy odtiahli niekam na Ukrajinu, zato naše topánky sú po včerajšom blúdení a daždi stále napité vodou. Večerné opekanie im veľmi nepomohlo, iba čo moje na niekoľkých miestach prihoreli. Musíme preto zaimprovizovať tak, aby naše nohy ostali v suchu aj v teniskách, kým sa tie „akože vibramy“ budú sušiť na ruksakoch

Ráno na opustených lazoch nad osadou Kysuca je síce polojasné, ale oblakov akosi rýchlo pribúda. Tretí deň zvykne byť vraj kritický, tak to dnes nejdeme preháňať a zo stanu lezieme až po ôsmej. Smer Klenovský Vepor, možno až sedlo Zbojská, 6 hodín pochodu (minimálne). Ideme červenou Rudnou magistrálou. Kúsok po pasienkoch, okolo kravína na Uhliarke, ale potom už väčšinou lesom. Huby rastú ako po daždi, dubáky a plávky nám z ihličia mávajú. Mierne stúpajúcou zvážnicou v lese (zas tie maliny!) sa dostávame do sedla Tri chotáre, pokračujeme cez Šopisk

Druhé ráno plánovane improvizovanej expedície: budíme sa na povale drevárne na Troch vodách mierne polámaní. Predsa len tie batohy včera oťaželi a naše rozmaznané telá sú zvyknuté na mäkšie postele. Ale plán velí pokračovať ďalej po červenej Rudnej magistrále cez Štomp, popri nádrži Hrončok na hrebeň cez Zákľuky, Obrubovanec a sedlo Tlstý Javor - až kam sa nám bude chcieť. Počasie je rozpačité, akoby sa nevedelo rozhodnúť či má spustiť dážď, či nechať zúriť slnko. Z úzkej doliny toho veľa na oblohe nevidieť, ale až do Kamenistej dolin