Polana a Rudohorie

Profíci sa akurát v ten deň zas vytriasali na dlažobných kockách medzi Parížom a Roubaix, u nás sa hlavne ukazovala krásna, jarná nedeľa - všetko predčasne rozkvitnuté, vzduch voňal, tak bolo treba poriadne vyvetrať hlavu, nový cesťák a dať zabrať telu. Teploty príliš vysoké na nejaké intenzívnejšie pobehovanie lesmi, aj keď mal by som si zvykať. Zato ráno ešte štipľavo chladné – FIANDRE ako jasná voľba do takého širokého rozpätia teplôt. Neľutoval som, aj keď som domov prišiel poriadne nasolený. Podpoľaním jazdím tým radšej, čím via

Cesta zo Zvolena do Žiaru, popri Hrone, popod južné svahy Kremnických vrchov, je už dávno vďaka R1 tichá, pritom široká a hladká, preto u miestnych žiletkárov obľúbená. Vlní sa len mierne hore a dole, takže kto si chce napumpovať do nôh dávku laktátu, musí odbočovať doprava. A pretože tento seriálik je o stúpaniach, ktoré hore (pre slušného žiletkára) končia, vynecháme teraz Budču, Železnú Breznicu či Nevoľné, alebo na druhom brehu Ostrú Lúku. Adélka odpustí... Povenujeme sa trom krátkym, ale dostatočne výživným stúpaniam, ktoré sú v n�

Pozor! Toto nie je fikcia, toto je krutá realita, keď jedného nešťastníka počasie dohnalo k zúfalým činom. Lebo nad pásmom lesa ľad, v lese len hlina, nechcel zúfalec nohy a chlpaté lyže ešte viac ničiť, ako už mal. A prišla neodolateľná ponuka povoziť sa na bežkách okolo Skalky, a že mu aj výstroj požičajú... Tak to riskol, veď tam ho nik nepozná (kruto sa mýlil, ultráši sú všade). Lebo nie, že by na bežkách nikdy nestál... Pred 30 rokmi. Ale to sa nezabúda, ako bicyklovanie. Vraj. Síce jeden nemenovaný Vetroplach hneď rýpal, že tie jeho chl

Dažďový studený front poriadne očesal listy zo stromov, jeho zvyšky clonia slnko a poriadne tlmia jesenné farby, ale zase Podpoľanie je strakato pestré celý rok - a malo sa ku obedu vyčasovať, až do skorojasna. Takže hop do vlaku a išlo sa – doma v Turci ešte mrholenie, okolo Zvolena už suché cesty a nad Ostrôžkami už sa nad hlavou aj modrá nesmelo ukazovala. Podpoľanie (v zmysle tej klasickej lesno-lúčnej krajiny s rozhádzanými samotami) je priestorovo široký pojem, takže sa sem ráta aj táto prechádzka najzápadnejšími výbežkami Stolických a Vepo

Rozlúčka so sezónou pod súkromným patronátom Rada a spol. už druhý raz v Banskej Štiavnici a okolí, prešpurácka generalita znovu zohľadnila aj potreby nás „z ďalekého východu“ (teda približne od Nitry ďalej). O Belovi z KE (ktorý aj tak nedošiel) a o iných exotoch z druhého konca vesmíru ani nehovoriac - ešte že Slovensko nie je ako Čile. Ale zase – účasť len na pozvánky, prísny výber podľa nejakých tajných kritérií. Pozvánka pre ultrabulvár našťastie prišla – sa báli v tej Blave, že inak by ich nemilosrdne poohováral. SUT s týmt

Tlačil sa mi do klávesnice aj názov Tour de Volcano, ale to by som vykrádal kopyrajty bystrickým organizátorom. Aj keď voľáko je ticho posledné roky, a to boli parádne žiletkárske preteky. Išiel som teraz rovnakým smerom, z Bystrice najskôr na Podbrezovú (potom Hronec, Sihla, Hriňová, Detva, Očová, Mičiná), ale nie presne ich trasu. Najmä z Podbrezovej na Sihlu, lebo som si konečne chcel prejsť Kamenistú dolinu. TdV ide z Balogu hore na Sihlu po hlavnej. Pred štartom som mal trochu rozpačité pocity, lebo v noci sa cez Bystricu, blízke Horehronie, a aj cez P

Dvakrát som bol na Hriňovskej, ešte v pôvodnom termíne v polovici júna, a dvakrát som sa exkluzívne uvaril. Preto som sa už vlani potešil jej preloženiu na september. Vtedy som sa tam ale nedostal, a teraz ma zase smrteľná hrôza objala, keď som videl predpoveď na 9.9.: žiadna jeseň sa nekoná, letné hice zúria ďalej. Ale aspoň noci sú už jesennejšie, chladnejšie, a po nich aj rána. Takže taktika bola hneď jasná: bežať rýchlo, lebo ráno mi bude zima, potom ešte rýchlejšie, aby ma ovievalo keď bude horúčava, a ku koncu najrýchlejšie, nech to mám u

Nedeľa takmer polaugustová. Po „jesenných“, chladných a upršaných dňoch sa len pred víkendom vrátilo leto a vzduch čistý, ešte nezakalený oparmi, tak bolo treba niečo vymyslieť. Nohy ešte vyfľusnuté týždeň po Východniarskej stovke, o behaní ani reči. Ale hlava naopak namotivovaná z Triatlonu Attack, kde som bol v sobotu robiť podporného člena, takže na nedeľu voľba jasná: naložil som žiletku do lokálky a vyložili sme sa v Hronskej Dúbrave. Že opáčime tie prístupové cesty od Hrona do Banskej Štiavnice, či budú tie záverečné stúpania chut

Gemerská obec Brdárka má dnes sotva pár desiatok stálych obyvateľov. Nachádza sa na konci vedľajšej cesty pod vápencovým masívom Radzim. Odbočuje sa na ňu z hlavnej cesty medzi Dobšinou a Rožňavou. V jej okolí rastie okolo 5 tisíc čerešňových stromov z veľkej časti vysadených po prvej svetovej vojne. V dnešnej internetovej dobe sa toto miesto stalo známe vďaka fotkám rozkvitnutých čerešní počas jari a v tom čase tu začalo mieriť stále viac ľudí aby tie krásne obrázky mohli vidieť aj na vlastné oči. Túto jar sme teda na Brdárku vyrazili aj my. Po

Veľmi príjemný je tento kus Pohronia či Podpoľania medzi Banskou Bystricou a masívom Poľany: mierne kopcovitý, lesnato-lúčnatý, s prevažne dobrými, tichými okreskami. Tentokrát to bolo necelých 90 km so začiatkom aj koncom v BB na stanici, lebo tam som sa doviezol vlakom z domu - v snahe schovať sa za hrebeň Nízkych Tatier pred búrlivým severákom. Zároveň to bol okruh taký kultúrno-historický, lebo týmto krajom história kráčala veľmi často, tu je vždy čo obzerať. A ešte jeden dôvod som mal, ten si ale nechám na záver. Hneď v BB je samozrejme tra

Ako jar ožíva, začína ožívať aj telo, zdevastované Leteckou stovkou, a začínajú ho päty svrbieť a mapy trápiť - že čo by na seba vymyslelo, aby sa počas prvého aprílového víkendu dobre vyvenčilo a pritom sa moc nezničilo. Lebo o týždeň ho asi čaká seriózny zaberák - ak počasie dovolí (nedovolilo). Takže treba telo niečím „kratším“ rozcvičiť a zistiť, s akým tempom bude môcť asi počítať. Počasie sa ukazuje ideálne ultrabežecké, čiže nanič – s vetrom a dažďom. Sobota vhodnejšia, lebo škaredšia (s väčším dažďom), ale k

O dva týždne Letecká stovka, bolo by vhodné začať aj trénovať... Tak mi celkom vhod padlo to počasie podľa Murphyho zákonov, že celý pracovný týždeň pekne a na víkend sa to už koľký raz popsulo? Na horách víchor, dovlnil sa k nám studený front, zima sa dočasne vracala, od severozápadu. Takže plán bol ukryť sa na juh, chránený od severu kopcami, a pohybovať sa tak, aby ma vietor tlačil do chrbta. Voľba preto padla na trasu zo Sliača do Detvy, pekne po značkách a chotárnych cestách, s početnými výhľadmi, pestrou krajinou podhoria Poľany, pomedzi

...ale aj pod Vartovkou, Turíčkou a Starou kopou, žeby sa Urpínove susedky neurazili. Len na vzdialenejší Kozlinec už neostalo času. Behával som tade často, ale vždy len tak intuitívne, využívajúc znalosť terénu. Tak som si tentokrát povedal, že to skúsim ako neznalý turista a budem sa snažiť orientovať podľa značiek. Najmä tých miestnych (na mape čiarkovaných), ktoré voľakedy vyznačili Mestské lesy Banská Bystrica – či sa zorientujem. Lebo vieme, ako niekedy miestne značky vyzerajú. Prehľadná mapa visí na ich stránke, len je trochu náročnejšie

Názov preto taký podobný staršiemu článku ( TU alebo odkaz dole), lebo zostava sa nazbierala úplne rovnaká ako takto pred dvoma rokmi na pobehu okolo Nitrianskeho Pravna. Aj dátum skoro sadol, tri týždne hore dole, to je nič. A možno ešte niečo dáme aj neskôr... Zámer bol vraj tentokrát nejako sa prehupnúť cez Kľak do Rajeckej doliny a nazad, ale hore nasnežilo a keď už aj prestalo, mraky viseli odporne nízko. Tak huspeninový pes dostal dôveru a naklikal niečo v Štiavnických vrchoch, že tam je pekne, aj keď je škaredo. A keď to tam vraj trochu pozná...

Dni sa síce v polovici novembra poriadne rýchlo skracujú, ale tento rok našťastie vyšlo krásne, slnečné počasie, a aj nočné hmly sa cez deň rýchlo rozplývali. Teda aspoň niekde - Banská Bystrica a okolie mali tiež to šťastie. Takže je tu jeden tip , ako si dať intenzívne a nie dlho do tela (a do pedálov). Teda dva tipy. Lebo na podhorí (alebo skôr tesne pod hrebeňom) Kremnických vrchov ležia dve spomínané dedinky a do každej vedie krajinársky pekné a asfaltovo kvalitné, ale aj poriadne výživné stúpanie. Obe stúpania sa rozbiehajú z jedného miesta