Polana a Rudohorie

Jastrabská skala (684 m) dominuje južnej časti Kremnických vrchov najmä pri pohľade z cesty medzi Žiarom a Kremnicou. Jej ryolitové vrcholové bralá kolmo padajú na západ do hĺbky až 80 m a nedajú sa pomýliť, trčia spomedzi ostatných guľatejších kopcov v okolí. Hej, už dvakrát som si ju „zaradil do programu“, ale vždy cestou od severu – chcel som sa pod ňu dostať po zelenom miestnom chodníku v smere od Nevoľného. Ale buď bola hmla, alebo nebolo času na improvizácie, keď sa zelené značky stratili v kroví. Tentokrát som už ale išiel na istotu, vla

Neistá doba si žiada rozhodné činy. Alebo aspoň rýchle rozhodnutia. Repete na nedeľný obed v teréne a možno aj na posledný sneh? Tak sprobujme. Zase sledovačka, čo kde kto vyviedol, nafotil, spustil a tak ďalej. Je toho na vstupy dosť. Parťáci mi dali jemne košom, lenže to vôbec nevadí, resp. užiť sa to dá aj osve. V sobotu prechod frontu a horšie mraky nikoho netrápili, pretože deň D bola nedeľa, to je kostol a oslava. O štvrtej ráno budík, jogurt, káva a ide sa, kérovačka za snehom. Pokojne sa šiniem krajinou, za Voznicou zase staré známe srnky a daniele

Nevoľnícka kotlinka je taká malá jama s troma dedinami na juhozápade Kremnických vrchov. Už koncom augusta som ju lízol pri mojich IMPROVIZÁCIÁCH , ale netrafil som všetko čo som chcel, tak nastal čas na reparát. Plán tentokrát znel: okruh z Bartošovej Lehôtky cez Dolnú Ves, Nevoľné, Peňažnú, Ihráč a Jastrabskú skalu. Z väčšej časti po miestnych značkách alebo mimo nich, ale deň mal byť krásny a ranná hmla sa mala rozplynúť – orientačne to nemal byť problém. Aj tak som radšej pribalil klasickú tlačenú mapu a poriadne zaostrenú pozornosť

  Tak sa nám Veľká noc s Dušičkami stretli a máme tu zasa možnosť pohybu iba v rámci okresu. Rozhodol som sa trocha zaspomínať na veľkonočnú bajkovačku po vybraných cyklovrcholoch v rámci okresu, v jeho severnej časti. Plán je jednoduchý: vyrazím rovno z domu a postupne prejdem vybrané kopce a domov sa aj vrátim. Žiadne presuny autom alebo vlakom. Takže: Vyrážam priamo z domu, cez pole popri železničnej trati do Tomášoviec. Tam sa pripojím na modrú cykloznačku do Podrečian. Doteraz príjemná rýchla rovinka v dĺžke 10 kilometrov na zahriatie.

Banská Bystrica má takú geniálnu polohu, že vôbec netreba ďaleko cestovať za peknými krajinkami, stačí sa aj okolo mesta venčiť. Tu je jeden tip, ale len pre znalcov, alebo pre tých ktorí dobré mapy majú. V podstate ale stačí smartfón a niečo offline v ňom. Lebo: miestnych značiek v okolí sa síce v poslednom čase dosť urodilo, ale niekedy to značenie v teréne chýba. Taaakže: východiskom je Tajov na skok na západ od BB, na rozhraní Kremnických a Starohorských vrchov. Zaujímavá dedinka s niečo vyše 500 dušami, známa najmä vďaka svojim slávnym

Kto by na hory chodil, keď už sú po korone krčmy otvorené? ...som si tak povedal a vymyslel som si, že obehnem aspoň zopár krčiem okolo BB, keď už sa teda rysuje pekný víkend, prvý júnový. Podporovať miestnu ekonomiku treba. Aby som toho ale nenabehal príliš veľa, musel som medzi krčmami využiť kadejaké skratky. Že niekedy vedú aj horou, s tým som sa proste musel zmieriť. Zhodou okolností tie skratky idú cez väčšinu najvýraznejších kopcov okolo Bystrice. Taká horská koruna na hlave kráľovského mesta. Keď už mám tú korunu rodnej hrudy turčianskej

Leto sa zlomilo do jesene ako na povel - s prvými septembrovými dňami. Chladné noci, hmlisté rána... Ale po jednom z frontov aj (dočasne) krištáľovo čistý vzduch. Nedalo mi a ušiel som z roboty vyvenčiť sa aspoň na deň, lebo na tie ďalšie už Aladin zase prorokoval dažde. Samozrejme aj cez víkend, ako inak... Cieľ: juhovýchod Štiavnických vrchov. Tu v minulosti baníctvo moc nefičalo, zato zo susednej Krupinskej planiny sem naskákali lazníci a pôvodne zalesnenú krajinu poriadne spestrili. Ako je v našich nižších pohoriach dobrým zvykom, je aj tu veľa

Prvé čo mi napadlo, keď som videl info o tejto novej stovečke, bolo niečo ako „alergikova smrť“. Lebo tá kombinácia dátumu a lúčnej krajiny, ktorá na trase prevláda... Navyše, ako sa blížil dátum štartu, dvíhali sa aj teploty v predpovediach. V piatok už bolo isté, že vlna horúčav bude vrcholiť práve v sobotu. Do toho varovania meteorológov, že aj ozónu je o dosť menej ako by malo byť... A zas v kombinácii s pílovitým profilom a s tou otvorenou krajinou, no poriadny horor sa črtal. Ale tak to majú ultrapankáči radi, nie? Prebehnúť sa niekde v ideáln

Vydarený prachový január plynulo vystriedal odmäknutý február. Bežkárov čoraz väčšia snehová bieda v dolinách vyháňa do hôr. Tam však už na nich škodoradostne striehne doba ľadová. V teréne si plasťáky bez hrán veľmi neporadia, a tak prichádzajú na rad upravené bežkárske trate a strediská. Nieže by tam bolo menej ľadovo, ale upravené je upravené.   Eldorádo bežkárov na Skalke zažíva z roka na rok čoraz väčší pretlak, no našťastie sa dajú nájsť na Slovensku aj iné veľmi vydarené alternatívy. Jednou z núkajúcich sa možností sú

Pre niekoho možno známejší ako Pustý hrad - lebo až na ojedinelé vykopávky (aj keď prvé už za Uhorska) bol donedávna ozaj pustý a stáročia doslova pohltený lesom. Svedčia o tom aj pne stromov, ktoré ešte dnes trčia z trávy v jeho dolnej časti. Stavím sa, že ani veľa Zvolenčanov pred nejakými 20 rokmi nevedelo, na ktorom kopci vlastne je. Lebo nad stromy nič netrčalo. Dnes už je hrad zdola krásne viditeľný a výborne dostupný. Pre pešiaka samozrejme najlepšie (aj keď najstrmšie) serpentínami po náučnom chodníku, ktorý začína kúsok za zimným štadi�

Z titulu extrémne teplého a suchého konca mesiaca júl ostalo zapríčinené, že napriek ojedinelej búrkovej činnosti nastalo extrémne sucho v lesoch v okolí Prešova a Košíc. Bdelí odborníci na úseku lesného hospodárstva, požiarnej ochrany a správy majetku z miestne príslušných úradov a odborov štátnej správy a samosprávy ale zodpovedne vykonávajú svoje pracovné povinnosti aj v čase dovoleniek so zámyslom ochrániť životy a majetok občanov, štátu a samospráv. Treba vysoko oceniť ich iniciatívu, keď aj nad rámec svojich povinností intenzívne

Zákerná jeseň 2017: pracovné dni pekné, víkendy hnusné. Aj ten „trojdňový“ od 17. do 19.11. bol taký. Najskôr som sa tešil pozitívnej predpovedi, ale ako sa blížil, aj predpoveď sa blížila „k normálu“. To už ma dožralo, tak som vo štvrtok jednoducho zdrhol z práce. Veď nerobím vo fabrike pri páse...   Ráno ako v mrazáku, v dolinách opar a prevaha sivej, ale obloha azúrová, prísľub posledného pekného dňa pred frontom. Vo vyšších polohách už sneh, ale ja som si zmyslel hľadať posledné žiarivé farby jesene len v maratónkach. Takže na

Nie, žiadna pivná turistika, len krátka prechádzka: z Hornej Mičinej cez Kozlinec, Vartovku a Urpín do mesta. Tak na tri hodky, pohodovo, aj pred večerou sa dá. Lebo Urpín pozná každý, aspoň z počutia, že? Ale mať ho ako turistický cieľ, keď je priamo nad mestom? Skôr taký piknikový...   Prechádzka je to síce krátka, ale cestou sa núkajú veľmi pekné výhľady do krajiny, kvôli ktorým sa oplatí postáť. Na začiatku (na žltej z dediny a potom na modrej v stúpaní na Kozlinec) sú výhľady najmä na východ k Poľane a na západ na Kremnické vrchy.

Na prvého mája vyšlo počasie ako lusk, tak som sa vybral do Tisovca jeden malý a jeden väčší okruh spraviť, lebo tak mi cestovný poriadok dovolil a zvedavosť kázala. Najskôr z centra úzkou Podhradovou uličkou, napojiť sa na žltú značku cez Hradovú. Popri miestnych pamiatkach, potom príjemným „tunelovým“ chodníkom mladinou, strmými serpentínkami bučinou popod Okrúhlu skalu (ktorá ma bude celý deň sprevádzať) a exponovaným bralnatým hrebienkom cez masív Hradovej k vyhliadke nad mestom. Odtiaľ dole príjemnými serpentínkami. Pešovačka tak na pohodov

Na prvoaprílovú sobotu vyšlo parádne počasie, a pretože sneh aj v stredných polohách už pomizol, dohodli sme sa dvaja, že trochu potrénujeme na nadchádzajúcu ultrasezónu. Začať treba opatrne, ale chcelo by to niečo originálne, vzhľadom k dátumu. Takže v názve nie je nič expresívne, len originálny horehronský miestopis, hej?   Ono tých miestopisných rarít sme mali cestou viac. Lebo začali sme v Chvatimechu, čo je sám osebe origo názov, ale hlavne konečná čiernohronskej železničky. Na rozdýchanie strmá zjazdovka k chate Bernardín. Už zarastá, l